Jozef Cíger-Hronský – slovenský spisovateľ

Jozef Cíger-Hronský (* 23. február 1896, Zvolen – † 13. júl 1960, Luján, Argentína), bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež.

Po štúdiu na meštianskej škole vo Zvolene a Krupine absolvoval učiteľský ústav v Leviciach (1910 – 1914). Ako učiteľ pôsobil v Horných Mladoniciach (1914 – 1915)) a v Senohrade (1916 – 1917).

Bol vojakom v prvej svetovej vojne na talianskom fronte pri Pijave (1917 – 1918), po návrate z talianskeho frontu opäť učil v Senohrade, potom v Krupine (1920 – 1923), Kremnici (1923 – 1927) a na meštianskej škole v Martine (1927 – 1933), kde redigoval časopis Slniečko (1928 – 1940). V roku 1933 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej v Martine. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia (v Martine).

Z jeho tvorby pre deti zarezonovali hlavne tituly „Smelý Zajko“, „Smelý Zajko v Afrike“, ale aj „Tri múdre kozliatka“, „Janko Hrášok“, „Sokoliar Tomáš“, či „Budkáčik a Dubkáčik“.

Zbieral aj na klasické slovenské povesti a rozprávky.

Pre dospelých sa stali klasikou „Jozef Mak“.

Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou, emigroval do cudziny.

V roku 1945 odišiel najskôr do Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa rozhodol odísť do Talianska, kde v Ríme ostal až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarilo utiecť a odišiel do Argentíny, kde sa usadil v meste Luján. Spočiatku sa mu tam žilo veľmi ťažko, na živobytie si zarábal ako kreslič pre textilnú továreň. Naďalej však publikoval, najmä v časopisoch. V roku 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a bol menovaný čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V roku 1959 založil Zahraničnú Maticu slovenskú.

V exile napísal „Svet na trasovisku“, či „Andreas Búr Majster“.

Jeho diela boli preložené do angličtiny, arabského jazyka, poľštiny a ruštiny.

Po páde komunizmu bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne. Symbolicky ho pochovali spolu s Krčmérym, lebo milovali tú istú ženu.

 

Zdroje:

https://www.litcentrum.sk/autor/jozef-ciger-hronsky/zivotopis-autora

http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_C%C3%ADger-Hronsk%C3%BD

https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/hronsky-jozef-ciger-1896-1960/

 

Spracoval: Gustáv Murín

 

Podobné články

August, 21., 1968 v Amerike

Celú noc prelietavali nad nami lietadlá. Mal som necelých desať rokov a žiadnu potuchu o politike, ale vedel som, že niečo nie je v poriadku.