Akad. maliar Pavol Kráľ (nar 7.9.1953, Žilina) absolvoval u Oresta Dubaya na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1973-1979). Venuje sa najmä maľbe, ale v jeho tvorbe je zastúpená aj kresba, grafika, grafický design, kamenná mozaika, realizácie v architektúre či performance. Okolo 30 autorských výstav, okolo 150 kolektívnych výstav (Slovensko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Tunis, Čile, Mexiko, Slovinsko, Čína, Belgicko, Bulharsko, Andorra, Portugalsko, Rumunsko, Francúzsko). Účasť na sympóziach a workshopoch (Slovensko, Poľsko, Rakúsko, Tunis, Slovinsko, Andorra). Zastúpený v zbierkach na Slovensku i v zahraničí. Žije a pracuje v Bratislave.
Jeho dlhoročnou „operačnou základňou“ bola bratislavská Umelecká beseda, kde ako predseda Slovenskej výtvarnej únie otváral vernisáže už asi aj stovkám svojich kolegov a kolegýň. Túto organizácu povzniesol svojim entuziazmom a erudíciou na súčasť celosvetového výtvarného diania a samotnú „Umelku“ ku koncu svojho pôsobenia doviedol k významnej rekonštrukcii, kde má dôležitú úlohu aj ateliér Michala Bogára. Už tým si Pavol Kráľ postavil „pomník nehynúci“, ale tak ako na seba doteraz nestrhával pozornosť, ani svoju prierezovú výstavu k 70-ročnému jubileu narodenia neotvoril na pôde svojej výtvarnej „základne“, ale skromne v „závetrí“ vzdialenej Danubiany.
Aj v Danubiane si ho našli verní priatelia i prajné médiá. Málokto ale vie, že Pavol Kráľ bol a je našim zrejme najzaslúžilejším výtvarným a kultúrnym diplomatom, ktorý napomohol aj vzniku a fungovaniu Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu. Veď je aj viceprezidentom celosvetovej organizácie výtvarných umelcov IAA/AIAP.
V období 2011-2015 pôsobil ako prezident IAA Europe, 2015 – 2020 bol viceprezidentom a členom Rady riaditeľov Európskej koalície pre kultúrnu diverzitu (ECCD), v roku 2015 bol v Paríži – ako vôbec prvý zástupca Slovenska – zvolený za člena Medzivládneho výboru UNESCO pre kultúrnu diverzitu.
Je členom Vedeckej a umeleckej rady VŠMU, Rady pre kultúru, vedu a vzdelávanie Konferencie biskupov Slovenska, roky pôsobil ako člen Rady vlády pre kultúru a iných poradných orgánov. Ako rešpektovaný zástupca umelcov dlhodobo iniciuje zmeny v legislatíve pre oblasť kultúry, pripravuje analýzy a návrhy, usiluje o ich presadenie.
Aktivitami v oblasti právneho a sociálneho postavenia umelcov je známy i v zahraničí, podieľal sa na príprave a priebehu mnohých medzinárodných workshopov, konferencií a plenárnych zasadaní. Ako rečník je pozývaný na odborné podujatia i mimo Európy.
Je členom i predsedom medzinárodných porôt, vyjadruje sa v médiách, píše články a publikácie (2019 / Fero Kráľ 1919 – 2008; 2018 / Čierne ovce umenia? Umenie a spoločnosť: mýty a fakty; 2017 / Slovensko a Dohovor UNESCO o ochrane a podpore diverzity kultúrnych vyjadrení; 2017 / Budúcnosť práce v umení, médiach a zábavnom priemysle / Challenging atypical work (konferencia v Európskom parlamente, Brusel); 2014 / Štatút umelca / Status of the Artist – Working document for international debate (English/Slovak); Ročenky Slovenskej výtvarnej únie 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016; 2009 / Biela kniha / The White Book – 1th Convention of visual artists about social and legal rights), atď.
Dagmar Kudoláni Srnenská ozrejmuje: „Názov výstavy vychádza z nového cyklu Zrkadlenie (2023), inšpirovaného ženou, ktorá vždy bola neoddeliteľnou súčasťou Kráľovej tvorby. Tak ako krajina, hudobné motívy či umelecké chápanie obrovského vesmírneho nekonečna. V mnohých maliarskych dielach interpretuje svoj umelecký časopriestor na pomedzí výtvarného umenia a literatúry: objavujeme to napríklad v prácach inšpirovaných japonskou poéziou básnika Macua Bašóa zo 17. storočia. V Kráľových dielach, ako Mliečna dráha Tvojich vlasov, Záblesk v žltej dimenzii, či Super nová SUPERNOVA zase vnímame „štvrtý rozmer“, ktorý sa dostáva do obrazovej plochy ako bezprostredný pohyb. Pohyb, symbolizovaný maliarskym gestom vyjadrujúcim ideu kauzality rastu a ideál tajomnej energie. Starodávny význam zrkadlenia vychádza z domnienky, že medzi odrazom a jeho predlohou jestvuje magický vzťah. Je to tak aj v novom cykle Zrkadlenie? Tvary žien sa zrkadlia v čase a priestore, kontrastujú s geometrickými prvkami a feériou farieb expresívneho maliarskeho rukopisu. Neutrálny biely obrazový priestor je konfrontáciou reality a ilúzie podporovanej premenou jemnej kresby, konfliktom lazúrnej a pastóznej farby, hravosťou lesklých a matných tónov. Rozmanité polohy ženského tela odzrkadľujú a odrážajú dušu alebo životnú silu? Zrkadlenie vždy umožňuje pohľad na akýsi „protisvet“. Je zmyslom týchto zrkadliacich sa žien sebapoznanie alebo rozkoš z vlastného obrazu? Je isté, že zrkadlenie prináša niečo mimo nás, pretože v zrkadle aj my sami sme mimo seba. Hravou umeleckou interpretáciou motívu zrkadlenia Paľo Kráľ symbolizuje protiklady, prelínanie reality a odrazu, nový svet.“
