Juraj Jakubisko – slovenský filmový režisér, scenárista a výtvarník uspel v Čechách

Juraj Jakubisko
Juraj Jakubisk

Juraj Jakubisko (* 30. apríl 1938, Kojšov – † 24. február 2023, Praha).

Ako 29-ročný debutoval filmom Kristove roky (1967), kde na osude dvoch veľmi rozdielnych charakterov ukazuje životné pocity postáv v kritickom období po tridsiatke.

Filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčikovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990) boli v 70. rokoch normalizačnou cenzúrou zakázané a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.

Bol presunutý do Krátkeho filmu v Bratislave, kde sa mohol venovať len krátkometrážnym, či strednometrážnym filmom. V tomto období Jakubisko natočil filmy Stavba storočia (1972), Ondrej Nepela (1974), Výstavba tranzitného plynovodu ZSSR, NDR, Západná Európa (1974), Filmy v mesiaci ČSSP (1976), Dožinky ’77 (1978). Aj napriek silnej cenzúre sa mu v tomto období podarilo natočiť film na objednávku Bubeník Červeného kríža (1977), ktorý zarezonoval výnimočnými výtvarnými kvalitami.

Až v roku 1979 nakrútil hraný film Postav dom, zasaď strom a v roku 1980 trojdielny televízny film Nevera po slovensky. Vrcholom jeho tvorby 80. rokov je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Vo filmoch Sedím na konári a je mi dobre (1989) a Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) sa témou ľúbostného trojuholníka vrátil k svojej tvorbe 60. rokov.

Od roku 1993 žil v Prahe, kde nakrútil filmy Nejasná správa o konci světa (1997) a Post coitum (2004). Bol členom Európskej filmovej akadémie, od roku 2001 docentom na FAMU. V roku 2008 bol uvedený do kín film Bathory. Film bol vyhlásený najúspešnejším filmom desaťročia v Českej republike a najúspešnejším filmom všetkých čias na Slovensku. Jakubisko tu prekrútil historický príbeh na pravý opak, takže z krvavej grófky je vlastne zberateľka byliniek. Potenciálny horor tak stratil príťažlivosť pre medzinárodnú distibúciu. Film Bathory spravil z Jakubiska chudobného muža. Nakrúcanie začalo v roku 2005 a v tej dobe šlo o najnákladnejšiu snímku slovenskej aj českej filmovej histórie za približne 13,3 milióna eur. Jakubisko si väčšinu peňazí požičal cez svoju produkčnú spoločnosť od Českej sporiteľne s nádejou, že film sa stane medzinárodne úspešným a zárobky hravo splatia všetky pôžičky. Film však zarobil len 3,3 milióna eur. Peňazí sa banka nedočkala ani podľa splátkového kalendára. Došlo tak až na exekúciu a do dražby sa dostala aj honosná vila v Prahe, kde Jakubisko býval s manželkou, synom a svokrou.

V máji 2012 absolvoval v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) transplantáciu srdca. V 74 rokoch sa stal zrejme najstarším pacientom, u ktorého bol v Čechách tento zákrok prevedený.

V roku 2013 vydal prvý diel autobiografie pod názvom Živé striebro.

Jakubisko vo svojich neskorších filmoch opakoval poetiku svetoznámeho talianskeho režiséra Felliniho,  s ktorým sa zblížil aj osobne. Ale svetový ohls svojho vzoru nedosiahol.

Jakubisko nakrútil takmer 30 filmov. Žiaľ, jeho posledné filmy boli zväčša stratové a tak sa so svojou životnou producentkou a manželkou Deanou prepadávali do stále väčších dlhov. V snahe napraviť to sa vrátil k pôvodne úspešnej téme filmu Perinbaba. Pokračovanie však už nedokončil a tak sa nedožil úspechu símky Perinbaba a dva svety, ktorý po nasadení do kín prekonal v návštevnosti všetky veľké produkcie.

Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo domácich i zahraničných ocenení: Cenu československej kritiky za najlepší československý film (1967), Cena Igric – Slovensko (2009), Český lev (2009), Slnko v sieti (2010), Monaco International Film Festival (2010) alebo WorldFest-Houston International Film Festival (2011). Jakubiskove filmy sú stále premietané na domácich a medzinárodných festivaloch a dodnes získali viac ako 100 cien. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal 16. apríla 2016.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko

https://dafilms.sk/director/12421-juraj-jakubisko

https://kultura.sme.sk/c/3975380/jakubiskova-bathory-je-najuspesnejsim-slovenskym-filmom.html

Perinbaba a Juraj Jakubisko sa môžu z neba usmievať. Film Perinbaba a dva svety videlo počas prvých dní viac ako 50 000 divákov

Jakubisko bol režisérskou legendou, zruinoval ho vlastný film: Aj pred smrťou mal miliónové dlhy

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

Piešťanský literárny okruh 2024

Môj už tradičný tvorivý pobyt v Domove Ivana Stodolu v Piešťanoch, ktorý vzorne vedie a udržiava Literárny fond, som už opäť tradične využil na stretnutie