V čase chaosu a zmätkov vyhlásení rôznych vlád, ktoré najskôr otvárajú dvere letným turistom, aby im ich vzápätí zabuchli pred nosom, je ostrov Kréta príkladom racionálneho prístupu. Práve ako ostrov bol izolovaný od ohnisiek nákazy na európskom kontinente. Preto aj dnes je to jedno z najbezpečnejších miest na dovolenku pri mori.
Maskovaný turizmus
Charterový let z Bratislavy do Heraklionu prebehol hladko s jediným obmedzením, ktorým boli rúška na o čosi viac ako dvojhodinový let. Tie aj tak pri podávanom občerstvení stratili zmysel. Na ceste boli slovenskí turisti, ktorí si okrem obvyklej ceny zájazdu priplatili aj akýsi Covid-príplatok vo výške 25 eur, teda necelé tri percentá z celkovej ceny zájazdu. Po pristátí príslušne maskovaný tím odobral 10-20 turistom vzorky a tí bez väčšieho zdržania pokračovali ďalej. Na dovolenku sa žiadny človek s príznakmi aj tak nevyberie. Bezpríznakoví nie sú nutne prenášačmi aj kvôli nasledujúcim opatreniam.
Autobusy (s povinnosťou rúšok) pohotovo rozviezli dovolenkárov do príslušných rezortov, kde mohli turisti rúška konečne odložiť. V areáli rezortu tak až do svojho odchodu mohli chodiť slobodne.
Jedinými obmedzeniami je podávanie jedál v hlavnej jedálni, kde si hosť nenaberá sám, ale obslúži ho čašník s priehľadným štítom. Po každom hosťovi sa stôl nielen upratal, ale aj dezinfikoval.
Dezinfikujú aj lehátka na pláži, hoci na tom teple to nemá zmysel. Žiadny vírus nevydrží to pražiace slnko a teplotu nad 25 °C.
Pri výlete loďou sú na palube opäť rúška povinne a opäť nezmyselne pri tom vetre, ktorý je na palube. Možno to naši epidemiológovia ešte nevedia, ale vírus nemá vrtuľu a neplachtí. Takže v prudkom vetre a pri tom teple na slnku ide symbolické opatrenia.
Extrémy sa nájdu
Chcel som urobiť rozhovor s riaditeľom slávneho Archeologického múzea v Heraklione aj preto, aby som videl na vlastné oči alibistického panikára, ktorý z návštevy tejto inak pozoruhodnej inštitúcie vyfabrikoval frašku.
Pri pochopiteľnom minime návštevníkov ste od pokladne do prvej sály prestáli a presedeli približne pol hodiny, aj viac, ako obeť neuveriteľne nezmyselných manévrov miestnej ochranky. Len od pokladní k vstupu ich bolo sedem ozbrojencov. A vrhali sa na každého návštevníka, ako keby ich chcel každého kašľom prizabiť. Pritom všetci návštevníci mali rúška a pokiaľ nekýchate a nekašlete, tak sa žiadny vírus nemá ako dostať od človeka k človeku.
Za vstupom ste si ešte museli vysedieť frontu čakateľov, kým ste konečne mohli vstúpiť do vestibulu opäť s ochrankou, ako pri manévroch návštevy Trumpa na jeho obľúbenom golfovom ihrisku. Takže ste sa ocitli v poradí tretej nezmyselnej fronte. Ten riaditeľ, ktorého som cez víkend nezastihol, sa totiž chytil akéhosi absurdného nariadenia, podľa ktorého v sále mohlo byť len osem návštevníkov (prečo nie sedem, prečo nie deväť, prečo…) a to napriek tomu, že to boli rozsiahle a vysoké sály a návštevníci nosili rúška. V ďaleko menšom priestore autobusu ich nevadí tridsať nakope? A v kaviarni dokonca bez rúšok? Absurdnosť týchto opatrení podtrhol fakt, že v prvých troch sálach som narátal 20 (slovom dvadsať) kontrolenkov, ktorí svojim počtom robili z limitu osem osôb na sálu dokonalú frašku.
Ale toto bol jediný prípad absurdného alibizmu pána riaditeľa. Omnoho pohodlnejšie sa budete cítiť bez čakania v troch frontách po sebe v Historickom múzeu pri prístave a v skvostnej benátskej pevnosti neďaleko.
Kréta je v pohode, nebojte sa užiť si tu dovolenku pri ústretovosti miestnych, ktorí si vás práve za to navyše vážia…
Gustáv Murín
