Michal Šimečka – zo žiaka pomocnej školy úslužným exponentom cudzích záujmov

Ako to začalo

   Kedysi sa hovorilo – za všetkým hľadaj peniaze. A peniaze boli aj na prvopočiatku politickej kariéry Michala Šimečku.

Politický systém na Slovensku je po roku 1989 nastavený tak, že naozaj veľké strany majú neustály problém s vlastným financovaním. A to aj napriek štátnemu príspevku podľa počtu ich voličov. To dáva priestor rôznym podnikateľom, aby si politický vplyv jednoducho kúpili. Najviac ich bolo vidieť za Mečiara, kedy sa z takéhoto vplyvu dalo v divokej privatizácii aj najviac vyryžovať.

Po prvej vlne takýchto podnikavcov, ktorí nedopadli väčšinou najlepšie, sa vytvorila nová vplyvová skupina okolo strany Smer. A aj tu niektorí skončili až vo väzení (viď kauza Baštrnák), či boli vyšetrovaní a čelili súdom, hoci za samozvaného križiaka pomsty Lipšica (s krytím celej Matovičovskej zberby) aj na základe vykonštruovaných obvinení.

A z tejto druhej vlny sa oddelila tretia. Podnikateľ v oblasti startupov – Ivan Štefunko sa roku 2009 vyjadril jasne: „Ja som volil Smer, lebo som si povedal, že to bude šanca… Volil som Smer, a preto ja mám plné právo sa pýtať, akým spôsobom Smer vládne, pretože som jeho volič… Ja som nikdy nepovedal, že Smer tu niečo zle robí. Ja som povedal, že ľavičiari nie sú tí, ktorí kradnú.“

Tu už nejde o privatizáciu, ani priame kšefty so štátom. Tu vzniká nová vrstva politických sponzorov s celkom iným zadaním. A hlavne – presahujúcim hranice Slovenska. Táto krajina práve za vlád strany Smer zažíva nebývalú prosperitu, a tým aj rešpekt vo svete. Napriek rozporom so samozvanou bruselskou vrchnosťou dokáže slovenská vláda R. Fica zvládnuť predsedníctvo Európskej únie, hoci vedie relatívne nezávislú zahraničnú politiku. Spolu s tromi ďalšími krajinami V4 dokáže odporovať avanturistickým nápadom skupinky okolo šéfky Euro-komisie Layenovej, ktorá sa zmocnila euro-vlády v Bruseli. Prevodová páka Washington – Londýn – Brusel začína škrípať. Z EÚ vypadáva Londýn a Brusel si nevie rady z V4, ktorá dokáže účinne argumentovať voči migračnej invázii, ale odporuje aj Istanbulskému dohovoru a Marockému protokolu. Ako toľkokrát v histórii treba preto nájsť „piatu kolónu“ uprostred V4. Ten výraz pochádza z čias útoku fašistických vojsk (podporovaných Hitlerom a Mussolinim) na Madrid, keď ich generál Franco vyhlásil, že okrem štyroch kolón z každej svetovej strany počíta aj s piatou priamo v obliehanom Madride.

Prvými sponzormi „piatej kolóny“ na Slovensku sú celkom noví podnikatelia s celkom inými zdrojmi bohatstva. Zvlášť zaujímavý je v tom neočakávateľný globálny úspech IT-firmy Eset.

 

ESET

   Skutočne si niekto myslí, že malá firmička z malého Slovenska môže ovládnuť svojimi antivirovými programami svetový trh len tak? Lebo sú dobrí? Takých dobrých sú tisíce. Bol to úspech „s dopomocou“ a nebol zadarmo.

V tej dobe sa už v predstihu vo Washingtone chystal konflikt s Ruskom, ktoré sa stále viac zmáhalo a stále hlasnejšie usvedčovalo Globalizačnú kliku so svetovládnych ambícií pre ich vlastné kšefty. Samozrejme, pod dymovou clonou „obrany demokracie“ a presadzovania „ľudských práv“, pričom ani jedno im v ich kšeftoch a zámeroch nikdy nebránilo.

Skutočným ťahúňom IT biznisu je vtedy spoločnosť Kaspersky, ktorá pôsobí už v 200 krajinách a má 35 kancelárií v 31 krajinách. Pracuje pre nich viac ako 4 000 vysokokvalifikovaných odborníkov. Takže, logicky, zabezpečujú kyber-bezpečnosť aj najvyšších amerických štátnych inštitúcií. Lenže to má chybu. Firma pochádza z Ruska. A paranoidný Washington spúšťa kampaň proti firme Kaspersky. Americká vládna kamarila predsa sleduje úplne všetkých na svete (vrátane odpočúvania súkromných telefónov vlastných spojencov, ako bola kancelárka Merkelová!), a tak sú paranoidní – špiónov vidia všade (neskôr s tým istým vyrukujú proti mobilom čínskej firmy Huawei či čínskej platforme TikTok). Márne sa Kaspersky bráni, sú vyhnaní zo všetkých kľúčových amerických vládnych inštitúcií. Lenže tie potrebujú kyber-ochranu. A tak ktosi v CIA príde na geniálny plán – zabiť dve muchy jednou ranou! Urobia z neznámej slovenskej firmičky svetového hráča pod podmienkou, že tá z takéhoto zárobku investuje do vplyvovej kampane, v ktorej sú podstatné ich svetovládne plány, nie slovenské národné záujmy. A kšeft sa vydarí.

 

Truban, Štefunko a ESET

   Štefunko bol známy najmä z IT biznisu. Stál pri vzniku webu Pelikan.sk, ktorý dnes patrí k najväčším predajcom leteniek. Podieľal sa aj na založení technologickej firmy Monogram či portálov Lekar.sk, Euractiv.sk a Energia.sk. Potom pôsobil vo firmách Neulogy a Neulogy Ventures, kde pomáhajú s rozbehom novým start-upom. Ten vyhlásil „Na Slovensku v septembri 2016 vzniká občianske združenie, ktoré sa neskôr môže pretransformovať do politickej strany“. Jeho zakladatelia hovoria o „progresívnom“ či liberálnom myslení a proeurópskom pohľade na politiku.

K projektu budúcej strany sa ešte v septembri 2016 pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport, Michal Truban. Ten bol vtedy najväčším investorom hnutia, do ktorého investoval 900 000 EUR s 5 % úrokom a ďalších 20 000 eur s 3 % úrokom.

Ale rozhodujúci je vstup firmy ESET. Takto to komentovalo Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie v roku 2018, pri prvej veľkej kampani očierňujúcej Rusko pri príležitosti OH v Južnej Kórei: „Táto protiruská kampaň môže zahŕňať nielen politicky motivované médiá, ako napríklad Washington Post alebo BuzzFeed, ale aj IT spoločnosti, ako ThreatConnect, TrendMicro alebo Eset, ktoré majú silné väzby so CIA a NSA.“

Medzi prvých medializovaných podporovateľov spomínaného občianskeho združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET, Anton Zajac. Ten je zároveň spolumajiteľom a členom predstavenstva spoločnosti vydávajúcej denník N, ktorý sa čoskoro etabluje ako vzorné žlté médium schopné akýchkoľvek špinavostí (napríklad vykrádania živých trestných spisov). Do založenia tejto dezinformačnej centrály vložili majitelia ESET-u až ohromujúcich 1,2 milióna eur! Projekt Progresívne Slovensko tak získal svoju masívnu hlásnu trúbu. A hneď sa pustili do „diela“.

 

Viac v knihe „DemoláCIA našej demokracie“ dostupnej vo vydavateľstve Torden: https://torden.sk/produkt/demolacia-nasej-demokracie-od-havla-po-simecku/

Podobné články

Záludnosti sociálnych sietí

Technika je na to, aby nám mnohé sľúbila a potom zlyhala. Zvykli sme si na sociálne siete a mnohí sa v nich pohybujeme prakticky denne.