Komáre v raji

Toto prekvapujúce, ale logické, poznanie som musel zobrať na vedomie už v Ledig House, spisovateľskej kolónii v údolí rieky Hudson nad New Yorkom, čo je spisovateľský raj, ale – s muchami. Jedna obývacia budova totiž bola prerobená zo stajne a tie muchy tam už zostali. Boli ich stovky, tisíce. A boli všade. Ale koniec-koncov dalo sa na ne zvyknúť.

Kto by si však pomyslel, že narazí na otravný hmyz aj vo Švajčiarsku! Pre spisovateľov tam venovali svoj zámoček, či skôr panský dom, v dedinke Lavigny slávny nemecký vydavateľ Ledig Maria Rowohlt a jeho žena Jane. Pán Rowohlt založil svoje impérium doslova z trosiek Tretej ríše, keď bolo všetko rozbombardované a tak prvé knihy Nabokova, či Hemingwaya vydával ako noviny. Veď v salóne rozmerov školskej telocvične s výhľadom na Ženevské jazero ostal aj hrubý fascikel ich vzájomnej korešpondencie s týmito dvomi ale aj ďalšími svetovými autormi.

Salón v Château de Lavigny
Salón v Château de Lavigny

A keď ste si sadli na veľkorozmerný gauč, aby ste si tú korešpondenciu prezreli, za vami sa na okennej rímse len tak povaľovala voľne pohodená keramika od Picassa.

V tom salóne rád hrával sused Phil Collins na klavíri, lebo jedna stena bola len zo zrkadiel, ktoré pomáhali zvláštnej akustike celého priestoru. A keď tu nehral akurát tento svetový rockový hvezdoň, tak bol za tou stenou ukrytý kumbál s aparatúrou prepojenou na celý dom.

Starali sa tam o nás skutočne vzorne. A v tomto raji majú komáre. Teda vlastne komárice. Ale nie tak ako u nás – otravné a bodavé. Toto boli špeciálne beštie pestované na spisovateľskej krvi. Mali fantáziu a boli zákernejšie, než literárni kritici. Darwinisticky je to ich bzučanie nezmysel, lebo sa prezrádzajú. Jediné vysvetlenie je lamarckistické s pomocou Božej ruky. Komárice totiž asi určite vymyslel Lucifer. Pán Boh sa však nad ľuďmi zľutoval a v poslednej chvíli tvorenia im namontoval malú varovnú sirénku. Žiaľ, s diabolsky ostrým zvukom. A tento zvuk sa ozýval vždy, keď ste po dlhom dni vlastnej tvorby a debaty s kolegami a kolegyňami vo vlastnej izbe zhasli. Celý deň sa tie beštie obratne schovávali a ešte aj večer, keď som si v posteli čítal, zlietavali sa po špičkách bližšie. Ale stačilo zhasnúť…

Samozrejme, to by neboli spisovatelia, aby sa k problému nepostavili tvorivo.

Ja som sa pokúšal na to ísť sofistikovane a tak som pred spaním v izbe zhasol a nechal otvorené dvere na rozsvietenú chodbu. Lenže tie beštie cítili moju teplú krv a nenechali sa vylákať ani na centimeter od nej. A pri otvorených dverách som zasa ja nevedel zaspať…

Česká spisovateľka sa na votrelcov vrhla ako husiti. Z novín si urobil palcát a mlátila ich hlava-nehlava. Stopy zápasu s týmto odporným hmyzom na vznešených stenách spisovateľskej rezidencie dokazovali, že to neuhrala ani na remízu. A ešte naštvala správkyňu pri predstave, že po jej odchode budú musieť kompletne vymaľovať.

Korunu tomu nasadila americká poetka Susan. V duchu najhorších tradícií neo-liberalizmu a z toho plynúcej flagelantskej civilizácie sa rozhodla s tým odporným hmyzom – dohodnúť??! Dala si štuple do uší a celá sa zakryla až po hlavu, zato ALE vytrčila jednu ruku ako dobrovoľný darca krvi…

Žiadne známe zbrane, ako zapálené tyčinky, či ultra-svetlo, nepomáhali A tak všetko, čo sme tam napísali, muselo byť – a aj bolo – vykúpené krvou.

 

Gustáv Murín

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

KOMÁRE V RAJI (Švajčiarsky príbeh)

Je skutočne pozoruhodné, že náš svet nemôže byť kompletný bez rovnováhy tých povznášajúcich, ale aj tých otravných súčastí cestovania. Sú ako zrastené dvojičky. Len čo vyleziete