Vďaka štipendiu FPU som sa po 33 rokoch vrátil k ústrednej téme mojej prvotiny, ktorá nemohla na Slovensku vyjsť pre vtedajšiu komunistickú moc neprípustný obsah, a tak ju vydalo české vydavateľstvo Mladá Fronta hneď aj v českom preklade, a asi s najčeskejším názvom v histórii českej literatúry. Na Slovensku nevyšla už ani po roku 1989, ale je snáď ešte dostupná v antikvariátoch.
Tou ústrednou témou vtedajšej novielky a dnešného románu, ktorý vychádza vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, je záchrana našej histórie, ukrytej v náhrobných kameňoch na historickom Ondrejskom cintoríne v širšom centre hlavného mesta Bratislava.
Tak sa spolu prizrime bližšie, kto všetko formoval hlavné mesto Slovenska, a aké osudy sú s tým spojené:
Weinstabl Josef – Mal najpoprednejšie zlatníctvo na bratislavskom Korze. Pozlátil korunu na špici veže na Dóme sv. Martina v Bratislave. Móritz Weinstabl urobil strieborný model pomníka J. Hummela z roku 1887 a miniatúru pomníka Márie Terézie v roku 1897. Oba sú v zbierkach Mestského múzea.
Dr. Kováts Juraj – Hlavný mestský fyzik, policajný lekár a domáci lekár dvora bratislavského Habsburga. Hlavný iniciátor stavby bratislavskej detskej nemocnice, ktorej bol aj dlhé roky riaditeľom. Bol spoluzakladateľom ľudovej kuchyne a viacerých dobročinných a kultúrno-spoločenských organizácií. Bol aj riaditeľom bratislavskej remeselníckej banky a ako taký mal hlavnú zásluhu na postavení kúpeľov a liečebného ústavu Grösling. Jeho žena Fanny patrila medzi najlepšie interpretky Beethovenovej Missa solemnis.
Šeliga Michal – Lekár, univerzitný profesor a špecialista na pôrodníctvo. Bol riaditeľom Ústavu pre výcvik pôrodných asistentiek a autorom desiatok odborných článkov.
Polák Milan – Pôvodne učiteľ, neskôr politik a účastník protifašistického odboja. Za SNP člen Slovenskej národnej rady. Po oslobodení poslancom Národného zhromaždenia, podpredsedom SNR a podpredsedom Zboru povereníkov (fakticky náhražka slovenskej vlády). Spoluzakladateľ Strany slovenskej obrody, ktorá robila štafáž komunistickej „ľudovej demokracii“ (teda „ľudovej vláde ľudu“?!).
Hevanszky Leopold, Poeck Joseph – Hevanszky bol profesorom a zástupcom rektora v Kolégiu Emericanum na výchovu svetských kňazov na Kapitulskej ulici. Tu boli jeho žiakmi J. Hollý, J. Palárik či A. Radlinský. Jeho obľúbeným žiakom bol J. Poeck, ktorý sa stal populárnym farárom v Blumentálskom kostole, o ktorého výstavbu v neorománskom slohu sa zaslúžil. Pochovali ho v hrobe jeho učiteľa.
Wagner Ján Alojz – Po štúdiách úradník v poisťovni vo Viedni, Grazi a od roku 1896 v poisťovniach v Budapešti. Keď sa vrátil na Slovensko, založil Prvú slovenskú poisťovňu (1919), a bol jej riaditeľom. Od roku 1921 lektor poistnej techniky na Právnickej fakulte UK. Patril medzi najvýznamnejších popularizátorov prírodných vied na Slovensku. Autor populárno-vedeckých článkov, hlavne z astronómie a meteorológie. V r. 1890 sa rozhodol vydávať prvý populárno-vedecký časopis u nás pod príznačným názvom Svet s cieľom „otvoriť aj národu tatranskému svet vedecký“. Žiaľ, vyšli iba tri čísla. Neskôr publikoval samostatné populárne štúdie. Bol prvým propagátorom myšlienok teórie relativity na Slovensku. Zanechal bohatú zbierku kníh, ktorá je uložená v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Ako odborník v poisťovníctve vydal príručky o základoch poisťovníctva, o poisťovníctve na Slovensku, poistnej technike a i. Zakladateľ a predseda Národnej rady (1918), po roku 1919 predseda MO Matice slovenskej v Bratislave, zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Vynikal rozsiahlou spolkovou činnosťou a rôznymi kultúrnymi aktivitami.
Tie chladné náhrobné kamene však ukrývajú aj nejednu drámu:
Scherz Karol – Syn Filipa Scherza de Vaszója. Bol farárom na bratislavskom Zuckermandli. Táto časť mestského Podhradia je v súčasnosti z veľkej časti zbúraná. Páter Scherz bol známy svojou dobročinnosťou a ľudomilnosťou. Pri požiaroch a povodniach, ktoré sa v tejto časti mesta často vyskytovali, zachránil vyše 50 ľudí. Zachránil sviatosť oltárnu z horiaceho Dómu sv. Martina, keď ho zasiahol blesk a horela strecha. V čase revolúcie v roku 1848, keď mestu hrozilo odstreľovanie, sa páter Scherz previezol člnkom na druhý breh Dunaja s bielou vlajkou, aby oznámil kapituláciu mesta. Podľa legendy mu rodina v mladosti nedovolila vzťah s milovanou dievčinou z meštianskej rodiny Máriou Teréziou Litzenmayerovou. Po prekonanej chorobe sa rozhodol ísť študovať teológiu a jeho milá vstúpila do kláštora uršulíniek. Počas revolučných rokov (1848) sa, na základe neoverenej správy z Vatikánu o možnej ženbe kňazov, rozhodol realizovať svoj nenaplnený vzťah. Uniesol svoju milú z kláštora a zosobášil sa s ňou. Po zistení, že išlo o nepodloženú fámu, žila jeho manželka v dome jeho otca Filipa na Suchom mýte a vychovávala dve spoločné deti – dcéru a syna. Dcéra však zomrela ako 13-ročná na bližšie neidentifikovanú chorobu. Páter Scherz chodil denne na jej hrob, až raz ho na Špitálskej ulici zrazili splašené kone a na následky zranení vo veku 81 rokov zomrel. Ako bol jeho život i smrť dramatické, nemenej dramatický bol aj jeho pohreb. Skupina rozvášnených obyvateľov Zuckermandlu, pod vedením lodníka Karola Windischa, sa pokúšala prostredníctvom mestského kapitána Jána Kozsehuba a mešťanostu Karola Mergla ovplyvniť mestského farára Karola Heilera. Ten nesúhlasil s rozlúčkou v kostole na Zuckermandli a so slávnostným sprievodom na Ondrejský cintorín. Vyhrážali sa dokonca únosom pátrovho tela. Mestský farár nakoniec dal súhlas. Ostatky boli vystavené v deň pohrebu v dome smútku na Ondrejskom cintoríne. Potom boli prevezené do kostola na Zuckermandli, kde sa s ním rozlúčili jeho farníci. Záverečná rozlúčka bola opäť na Ondrejskom cintoríne. V rámci kňazskej služby vykonal páter Scherz viac ako 5-tisíc krstov, 5-tisíc svadieb, 7-tisíc pohrebov, a preto si zaslúžil pomník. K 20. výročiu jeho smrti, v roku 1908 , mu vďační obyvatelia Bratislavy umiestnili na tamojšom kostole Najsvätejšej Trojice pamätnú tabuľu, ktorá je tam dodnes. (viac o tejto osobnosti dejín Bratislavy sa dozviete TU)
Verím, že moja najnovšia kniha bude pre vás inšpiráciou aj k takýmto poučným prechádzkam historickým Ondrejským cintorínom.
Knihu z vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov dostanete v každom dobrom kníhkupectve, ale môžete ju mať aj hneď vo forme e-knihy a na objednávku aj v printovej podobe.
Napísanie románu podporil z verejných zdrojov
formou štipendia Fond na podporu umenia.
