Prof. Richard Adolf Zsigmondy (1. 4. 1865, Viedeň – 24. septembra 1929, Göttingen).
Otec nositeľa Nobelovej ceny za chémiu R. A. Zsigmondyho Adolf sa narodil v Bratislave a ako zubný lekár vynašiel operačné pomôcky pre dentistov. Vychovala ho matka, pretože mu otec zomrel v roku 1880. Rád sa venoval so svojím bratom horolezectvu.
Na vysokej škole sa začal zaujímať hlavne o chémiu a fyziku.
• po ukončení štúdia sa stal súkromným docentom na univerzite v Berlíne
• čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku 1889.
• od roku 1893 prednášal na univerzite v Štajerskom Hradci
• v rokoch 1897-1900 pracoval v sklárni v Jene
• v roku 1907 sa stal profesorom anorganickej chémie na univerzite v Göttingene a neskôr aj riaditeľom tunajšieho ústavu anorganickej chémie
• na začiatku svojej vedeckej dráhy sa zaoberal štúdiom dúhových farieb na skle a porceláne, pri ktorom objavil, že zvyšok organického roztoku po vypálení má rôzne zafarbenie podľa množstva obsiahnutých oxidov
• od roku 1898 sa sústredil na rozpracovanie spôsobu získavania koloidných roztokov a ich ultrafiltrácie a vypracoval sa na celosvetovo uznávaného odborníka v oblasti koloidnej chémie
Prvé experimenty začal robiť vo svojom vlastnom laboratóriu na Fakulte medicíny Viedenskej univerzity.
Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde pracoval ako asistent v Grazi. Počas tohto obdobia dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o koloidoch. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene.
Počas práce v sklárskom priemysle (1879-1900 pracoval v sklárni v Jene), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosól zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad pri rozptýlení svetla do rôznych spektier.
S Heinrichom Siedentopfom vynašli ultramikroskop (1903) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov. Jeho práca bola dôležitá pre biochémiu a bakteriológiu. V Göttingene pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéry. Nobelovu cenu za prácu o koloidoch dostal v roku 1925.
To mu umožnilo s hlbokou vďakou prekonať väčšinu ťažkostí, s ktorými sa stretol v predchádzajúcich rokoch. Zsigmondy okrem svojej „Lehrbuch der Kolloidchemie“ vydal knihu „Über das kolloide Gold“ v spolupráci s P.A. Thiessenom. Jeho zať, Dr. Erich Huckel, ktorý bol tiež jedným z jeho spolupracovníkov, prispel knihou o teóriách adsorpcie do Zsigmondyho zozbieraných článkov „Kolloidforschung in Einzeldarstellungen“.
Zomrel v Göttingene 24. septembra 1929.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Adolf_Zsigmondy
https://www.nobelprize.org/prizes/chemistry/1925/zsigmondy/biographical/
https://www.ped.muni.cz/wchem/sm/hc/hist/nobceny/zsigmondy.html
Spracoval: Gustáv Murín
