Začiatkom mája 2022 som bol na už tradičnom tvorivom pobyte v zariadení Literárneho fondu, Domove Ivana Stodolu, a voľný čas medzi písaním som využil na obnovenie kontaktov s čitateľmi, prerušené pandemickými opatreniami.
Sériu svojich verejných vystúpení som začal už tradične podpisovkou v kníhkupectve Panta rhei v piešťanskom Auparku, kde ma privítala mladá vedúca Mária, ktorú potešilo, že po pandemickej pauze opäť budú mať knihy autora s venovaním a podpisom.
Na mojom tvorivom pobyte v Piešťanoch ma na korze pozdravil čitateľ Marián z Kysúc (vraj pochádza z obce, odkiaľ vzišiel na svoju krátku púť podsvetím mafián Gorila) a venoval mi milý honorár aj za moje blogy.
10.5., utorok
V knižnici vo Vrábľoch som bol na besede pred ôsmimi rokmi. Privítala má nová pani vedúca mestskej knižnice, Ing. Marta Danková s mladou kolegyňou Soňou Tóthovou, vo vynovených priestoroch. Ako som sa na tejto šnúre besied opakovane presvedčil, pandemickými opatreniami vynútené obmedzenie prevádzky knižníc v mnohých využili na ich rekonštrukciu a následné vylepšenie služieb čitateľom. Rád som tu podpísal svoje knihy, ktorých nebolo veľa, lebo ostatné sú chvalabohu rozpožičané.
Prvá moja tohtoročná beseda vo Vrábľoch bola na Strednej škole technickej, kde ma privítala oduševnená pani zástupkyňa riaditeľa, Mgr. Erika Czaková, omladený profesorský zbor a mimoriadne pozorní študenti. Môj projekt „Slováci a svet“, v ktorom predstavujem najúspešnejších Slovákov a Slovenky vo svete, ich naozaj zaujal. Najaktívnejším som venoval svoju prozaickú prvotinu s osobným venovaním a podpisom.
Na bilingválnom gymnáziu vo Vrábľoch si ešte pamätajú moju besedu z roku 2014 o najúspešnejších Slovákoch a Slovenkách vo svete. Tentoraz si tento môj osobný projekt vypočula už nová generácia študentov, ale v následnej debate sme preberali aj moje knihy o mafii a príbehy z ciest. Bolo teda koho zo študentov odmeniť knižočkou s venovaním a podpisom. Potešil ma ich záujem i oduševnený prístup ich profesoriek a pani riaditeľky.
Podvečer som už zasa v priestoroch piešťanského Balneologického múzea besedoval s čitateľmi o mojej úplne najnovšej (v poradí 65-tej) knihe „Osudy v kameni“. Pánovi riaditeľovi PhDr. Vladimírovi Krupovi je téma blízka, keďže aj Piešťany prišli v dvoch vlnách (pred rokom 1989 i po ňom) o niektoré historické cintoríny. Moja kniha sa venuje tomu v centre Bratislavy, známemu ako Ondrejský cintorín, kde sú pochované mnohé osobnosti nielen mesta, ale celého Slovenska. Kniha je retro-románom o tom, ako sa mladí ochrancovia Prírody a našich vzácnych dejín stali v súboji s komunistickou mocou napokon vodcami Nežnej revolúcie. A ako ich tá revolúcia zomlela…
11.5., streda
V tento deň som navštívil Topoľčany, kde ma v Tribečskej knižnici privítala pani riaditeľka Mgr. Oľga Bujnová a koordinátorka podujatí, Jana Jančeková. Môj projekt „Slováci a svet“ som tu predstavil pozorným gymnazistom. Boli vnímaví, aj zvedaví (dôkaz je TU). Pridali sa aj verné čitateľky. Potešil aj záujem miestnych médií, konkrétne redaktorky z lokálneho rádia, Rádio Topoľčany. Zvlášť si vážim ocenenie pána profesora dejepisu, ktorý študentov priviedol, a po besede im zdôraznil dôležitosť takýchto tém pre naše národné i osobné povedomie.
Využil som tiež príležitosť po ôsmich rokoch navštíviť kníhkupectvo pána Jánoša na Obchodnej ulici v Topoľčanoch. Mal som tam vtedy besedu s dospelými čitateľmi a teraz sú tam k dispozícii moje knihy s venovaním a podpisom. Tak veľkoryso vybavené kníhkupectvo s pohostinným zázemím sa len tak nevidí!
Pri prechádzke, od knižnice po kníhkupectvo pána Jánoša a späť, ma zaujala typická „panoráma“ slovenského mesta – peknému historickému námestiu nakúkajú cez plece paneláky!
Popoludní sme sa na tému mojich úspešných kníh porozprávali už pre zmenu so študentmi SOŠ v Starej Turej. Mal som tú česť, že to bola prvá beseda s čitateľmi po úspešnej rekonštrukcii Mestskej knižnice Kristíny Royovej, čo znamená, že pani vedúca Eva Nováčiková a jej kolegyne nezaháľali ani počas pandemických opatrení.
12.5., štvrtok
Šnúra mojich besied na dosah od Piešťan, kde som bol na tvorivom pobyte, pokračovala v tento deň ráno na ZŠ Viestova v Myjave. Tamojší žiaci ma očarili!! Môj projekt najúspešnejších Slovákov a Sloveniek prezentujem od roku 2013, ale tak vzdelanú a vnímavú mládež som dávno nestretol. Tým najaktívnejším, kde vynikla najmä Natália, patrila moja prvotina s venovaním a podpisom, ich pedagógom moja úcta. Zvolenú tému besedy a jej prezentáciu ocenili na FCB dokonca aj rodičia.
Na Myjave som pokračoval besedou na miestnej Strednej priemyselnej škole a malo to taký úspech, že zorganizovali vzápätí ešte jednu. To aby sa čo najviac ich študentov dozvedelo na aké svetové výkony a činy našich krajanov môžu byť právom hrdí. Mimochodom, viete o tom, že GPS vynašiel Slovák, druhý projektoval Panamský prieplav a test na smrtonosný HIV vírus priniesol ľudstvu zasa iný? Do oboch besied sa aktívne zapojili zo študentov Tomáš, Simona, Daniel, Pavol a Diana. Zaslúžili si moju knižku s venovaním a podpisom.
Kníhkupectvo KNIHA MYJAVA je skutočným centrom knižnej kultúry. Jeho majiteľka, pani Zuzana, vychádza svojim zákazníkom v ústrety a tak som vďaka nej mohol predstaviť svoj projekt „Slováci a svet“ na besede v ZŠ Viestova a hneď na dvoch na miestnej SOŠ technickej. V tomto kníhkupectve už teda nájdete aj moje knihy s venovaním a podpisom, vrátane najnovšieho titulu „Laboratórium – zdravie pod mikroskopom“, ktorá sa inak predáva výhradne cez e-shopy.
Šnúru deviatich besied a troch podpisoviek v Piešťanoch, Vrábľoch, Starej Turej, Topoľčanoch a Myjave som zakončil v knižnici v Brezovej pod Bradlom. Moja beseda bola premiérou pre samojedinkú mladú knihovníčku Kristínu, ktorú nenechali verní čitatelia v štichu a prišli nielen počúvať, ale aj debatovať. Medzi nimi aj miestna autorka, čo sa zvlášť cenní. Tentoraz bola ústrednou témou práve moja kniha „Laboratórium – zdravie pod mikroskopom“. Reportáž z besedy priniesla aj miestna televízia (TU).
Príležitosť byť v Brezovej pod Bradlom som využil na návštevu miestneho múzea architekta Jurkoviča, kde sa ma ujal pán Matúš Valihora. Mali sme si, čo povedať, pretože práve na tvorivom pobyte som dokončieval knihu skutočných príbehov z Povstania, kde nemalú plochu zaberá obdivuhodný odboj v tomto kraji pod Javorinou. Na revanš mi pán Valihora tak oduševnene opisoval dielo miestneho rodáka (ním navrhované budovy kúpeľov v Luhačoviciach som ako vedúci delegácie Slovenského centra PEN osobne navštívil už dávnejšie), že som sa samozrejme vybral aj na blízku Mohylu.
Po ceste cez mesto ma zaskočila naozaj kuriózna pamiatka na pána architekta Jurkoviča, ktorá tvrdí, že na tom mieste je jeho rodný dom, ale stojí tam, na Hornom rade, panelák!
Ako jahôdka na torte menom Brezová pod Bradlom ma čakala Mohyla. Je to skutočne veľký zážitok, keď sa velebnosť Prírody snúbi s tragickým osudom veľkej osobnosti našich dejín – generálom M. R. Štefánikom. Propagujúc po tri dni veľké slovenské osobnosti som sa takto symbolicky na záver prišiel pokloniť jednej z najväčších.
P.S.1. Mimochodom, môj khaki „out-fit“ nijako nesúvisí so súčasnými udalosťami, ale s cestovaním. Rád nosím košeľu strážcov národného parku Chitwan v Nepále, ktorý som svojho času navštívil 🙂
P.S.2. Vnímavejší čitateľ by sa mohol pozastaviť nad tým, ako je možné venovať študentom moju prvotinu až 32 rokov po jej vydaní. A za celé tie roky bolo, čo rozdávať! To vysvetlenie je rovnako bizarné, ako tie roky po Nežnej revolúcii, kedy bolo možné aj to nemožné. Táto knižka je totiž doslova produktom doby. Akýsi podnikavci zbohatli na dovoze zrejme repasovaných počítačov, ktoré (v krajine, kde osobné počítače dovtedy nikto nemal) predávali za horibilné ceny. A ľudia platili. Tak im narástol kapitál a sebavedomie, že sa rozhodli byť hneď aj vydavateľmi. Ako to už v tých divokých časoch bolo zvykom, na rozbehnutie vydavateľstva najali hudobníka! Chlapca, čo bol zvyknutý na kšefty a trúfal si aj na tento. Cez kamaráta ma poznal a tak ma oslovil. Vtedy to bol priam zázrak, aby autora oslovil jeden z prvých súkromných vydavateľov. A tak sme sa dohodli na zbierke milostných poviedok, ktoré sa mi nazbierali za predošlých desať rokov. Hudobník v úlohe vydavateľského redaktora nešetril sľubmi a znelo to pre autora, čo ledva prežil komunistické absurdnosti, ako manna nebeská. Aj náklad bol ohromujúci – desaťtisíc výtlačkov! Zdalo sa, že tomuto čerstvo-kapitalistickému podnikaniu pokvitnú len samé ruže. Téma erotiky bola totiž za komunistických papalášov zakázaná a tak logická predstava bola, že „odopieraného je najväčší krajec“. Ibaže po rýchlom predaji asi tri-štyritisíc výtlačkov sa knižný trh týmto titulom zahltil. Po čase som zaregistroval zúfalý pokus pôvodných majiteľov zbaviť sa tisícov výtlačkov na sklade tak, že na autobusovej stanici umiestnili pultík a chlap za ním predával len dve knihy – tu moju a obrazovú „100 polôh lásky“. O tej mojej tvrdil, že je tými „polohami“ ilustrovaná?! A do toho všetkého mi po roku volá ten „redaktor“. Vraj má návrh. Barový hráč zvyknutý na kešovky a kšefty totiž vymyslel bizarný plán – nechal si tajne vytlačiť tisíc výtlačkov navyše, že ich potom pokútne do vlastného vrecka predá po jarmokoch a hodoch! Lenže tam postával márne. A keď mal rok zapratanú obývačku tisíckou výtlačkov mojej prvotiny, donútila ho žena, aby mi zavolal. Že či sa nehnevám, keď mi tisíc výtlačkov mojej prvotiny predá po korune za kus? Ani som sa veľmi nehneval, keďže pri mojom prvom spisovateľskom pobyte na IWP v Iowa City som tým dostal kolegov z celého sveta do kolien. Kto iný by mal tisíc vlastných kníh na rozdávanie? A tak ich teda po besedách rozdávam aktívnym žiakom a študentom. Ale už beriem z posledných…
