Profesor František Baluška (1957), neurobiológia rastlín, Univerzita v Bonne.
Na stránke univerzity o sebe píše: „Som prednášajúci a výskumník na Ústave bunkovej a molekulárnej botaniky na Bonnskej univerzite v Nemecku. Titul riadny profesor som získal na Univerzite Komenského v Bratislave (Slovensko) v roku 2008. Mojím hlavným záujmom je biológia rastlinných buniek, najmä koreňových vrcholov, v súvislosti s cytoskeletom, endocytózou, transportom vezikúl a polaritou. Koreňové vrcholy skúmam viac ako dvadsať rokov. Pôvodne som prispel k organizácii koreňového vrcholu objavom prechodovej zóny interpolovanej medzi apikálnym meristémom a oblasťou rýchleho predlžovania buniek. Zaujímam sa aj o reakciu koreňov na faktory prostredia, ako je gravitácia, ako aj o novovznikajúcu oblasť neurobiológie rastlín. Zaujíma ma koncepčná analýza bunkovej teórie. Publikoval som viac ako osemdesiat výskumných prác a editoval niekoľko kníh. V roku 2005 som sa podieľal na iniciácii Spoločnosti pre neurobiológiu rastlín, ktorá každoročne organizuje medzinárodné sympóziá o neurobiológii rastlín. Založil som a pôsobím ako šéfredaktor pre dva časopisy: Plant Signaling & Behavior a Communication & Integrative Biology.“
Jeho vedecká práca má neobvykle veľký ohlas aj v bežnej nevedeckej tlači pre jeho neobvyklé myšlienky (plus7dni): „Vo vede trvá desaťročia, niekedy dokonca aj sto rokov, kým sa všeobecne akceptuje nová myšlienka. Napríklad ešte Charles Darwin povedal, že koreňové špičky rastlín sú niečo ako mozog nižších živočíchov. Klasickí botanici to však nechceli prijať. Ich predstava bola, že rastliny sú len také poloautomaty a nie aktívne organizmy. Za posledných dvadsať rokov sa však potvrdilo veľa našich téz. Napríklad termín „plant behavior“, správanie rastlín, sa už bežne používa. No slovné spojenie neurobiológia rastlín sa vedeckej komunite zatiaľ až tak nepozdáva. Hoci slovo neurón má etymologický pôvod v rastlinnej bunke a znamená rastlinné vlákno.“
Baluška sa iste inšpiroval aj dielom prof. Bohumila Němca (rektora Univerzity Karlovy) a jeho pozoruhodnou knihou „Duše rostlin“ (1937).
Napriek tomu, že nemá rekordný počet publikácií, ich ohlas mu vyniesol v roku 1921 až 6-te miesto zo 155 slovenských vedcov s najväčším dosahom vo svete.
Zdroje:
https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/aktivne-bytosti-slovak-frantisek-baluska-chce-dokazat-rastliny-citia-vidia-komunikuju
https://independent.academia.edu/FrantisekBaluska
https://sites.google.com/view/slovenskivedci/domov
https://cs.wikipedia.org/wiki/Bohumil_N%C4%9Bmec
Spracoval: Gustáv Murín
