Kto letel, ten to pozná. Pri odlete vložíte svoje kufre, ako vklad do rulety v kasíne. Po prílete sa postavíte k obrovskej rulete, na ktorej sa točia výhry. Výhra je, keď tam ten svoj kufor nájdete. Ja som ten svoj vtedy nenašiel. A že to bolo monštrum nabité na takmer štvrťroka pobytu za Veľkou mlákou. Nebol som ale, našťastie, sám. Prestup v Londýne bol tak krátky, že nám asi päťdesiatim chýbali kufrové výhry. Nestihli nám ich jednoducho preložiť do lietadla letiaceho do New Yorku. V British Airways sú na takéto prípady zjavne už zvyknutí. Bez dlhých rečí nás postavili do troch radov k trom pracovníkom BA. Mňa šupli do stredného radu, ako krupiérku som vyfasoval obrovskú černošku. Vytiahla si dvoch chlapíkov na začiatku radu a už to začalo:
„Chýbajú vám kufre? Ako vyzerali? Budete nejakú dobu v New Yorku? Môžete mi dať adresu? Ďakujem, vaše kufre budú určite doručené behom 24 hodín. Medzičasom, prijmite tieto neseséry ako malú náhradu za spôsobené nepohodlie.“
Hovorím si, dobre je, nesesér sa zíde a kufor aj tak dostanem.
Nasledovala dáma predo mnou s tou istou sériou otázok. Len záver bol vylepšený.
„Nech sa páči šek na sto dolárov, ako malú náhradu za spôsobené nepohodlie.“
No skvelé, sto dolárov alebo nesesér, to nemôže zlyhať.
Budem stručný, tá ženská na mňa mrkla, prebehla povinnými otázkami a strčila mi pod nos formulár:
„Keby vám ten kufor neprišiel, sťažujte sa. Ďalší!“
No to je ako zlý sen! Ani sto dolárov, ani necesér. Len tento papier, ako kopnutie do zadku?! Bol by som sa hádal, ale vonku čakala kamaráta Laca budúca žena Lucka už pekne dlho a ak by sme sa minuli, nevedel by som k nim trafiť. Tak som to vzdal.
Kufor som dostal na druhý deň o pol šiestej ráno. Ešte, že to nezobudilo spriatelených domácich. Ledva som ho vyvliekol hore schodmi. Pozerám, a samozrejme – jedny kolieska utrhnuté, ucho napoly tiež. Tak to teda nie!
Sadol som a vyplnil ten formulár – kufor som dostal, ale poškodený a potrebujem náhradný, žiadam 200 dolárov!
Kto hrá, ten vyhrá
S kufrom som za nasledujúce dva týždne stihol obehnúť vedeckú konferenciu v Denveri a prednášky na Oklahomskej Univerzite. Keď som sa vrátil do New Yorku, už ledva držal pokope. Medzi nami, ťažko sa čudovať, kúpil som ho vo Viedni pred tromi rokmi so zľavou a už jednu Ameriku so mnou absolvoval. Keď som ale šiel na vlak do spisovateľskej kolónie v Ledig House, musel mi priateľ Laco ísť pomôcť, lebo by sa mi z toho kufru na peróne asi všetko vysypalo.
V Ledig House som zistil, že nie som jediný komu British Airways akosi zapatrošili kufor a potom doručili poškodený. To mi pripomenulo moju žiadosť. Hneď som ju zurgoval s príslušnými výkričníkmi.
O dva týždne som dostal z leteckej spoločnosti šek na dvesto dolárov. Nový kufor som si kúpil v New Yorku za dvadsať. Kto hrá, ten občas aj vyhrá.
