Deň predčasných volieb sa rozhodli ozvláštniť v bratislavskej štvrti Rača. Organizátori získali pre 2. ročník súťaže vo varení gulášu až 17 družstiev. A bolo sa na čo pozerať (vo variantoch varenia) i čo ochutnávať. Obetavým organizátorom podujatia je Vít Orihel.
Okolo gulášu sa obvykle zíde guláš-partia. Ale niekedy si vystačí aj samotný pár.
Tento pán bol živou reklamou na to, že ich guláš bude naozaj výživný.
Rekreační hráči stolného tenisu sa zmobilizovali pod vedením Antona Hamrana, ktorý mal „miesto činu“ na dohľad z domu. Vďaka nemu mali ako jediní jednotné tričká. A keďže je aj poľovník, guláš bol z diviny. Chutilo veľkým, aj malým…
O to aby bola pri varení aj zábava sa postarala kapela „Dobrá spoločnosť“ výberom skladieb slovenských a českých autorov prevažne z obdobia 80 – 90 tych rokov. Ale v prestávkach vystúpenia ani oni neodolali a prišli nazerať do bublajúcich náplní kotlov a kotlíkov.
Táto partia vyznáva originálny spôsob varenia na priamom ohni, tak ako si to pamätali z výšľapov do Malých karpát nad Račou a Krasňanmi. Nazvali sa totiž „Trampská geriatria“. Ostatní sa spoliehali na plynové bomby, alebo veľké kotle na drevo.
Prišli si zasúťažiť aj profesionáli z račianskej krčmy s originálnym názvom „Peklo“. To sú tí za „stavbármi“.
Originál račianski „kopálisti“ uspeli vo finále a tak mali úspech aj u návštevníkov.
Na výsledok súťaže sa prišla pozrieť aj elegantná pani Eva. Vďaka tomu, že sa účastní aj iných spoločenských podujatí pozná aj náš projekt OZ Pamäti a spomienky, v ktorom dosiaľ študenti masmediálnej komunikácie z Krasňan vyspovedali a v publikáciách zvečnili osudy dvoch seniorov, dvoch senioriek (vrátane račianskej kuchárskej legendy, pani Wurflovej) a jedného manželského páru z Rače.
A tento guláš-majster s pozoruhodným tričkom (s nápisom „Čáry máry guláš sa varí U Sultána“) sa rozhodol, že si z tej dobroty zoberie čosi aj domov.
Výťažok z akcie pôjde už tradične pre deti v Červenici s ťažkým viacnásobným postihnutím tak, aby sa podľa možnosti čo najskôr vyrovnali so svojimi danosťami a boli spôsobilí žiť relatívne plnohodnotný život v spoločnosti do takej miery, do akej im to dovoľuje ich postihnutie. Organizátori „Račianskeho kotlíku“ myslia aj na mentálne postihnuté deti v Bytči.
Mottom tu je výrok „učiteľa národov“ Komenského: „Deťom treba venovať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším darom a klenotom, ktorý sa nedá s ničím porovnať.“
