Wimbledon – tu by sa krava nenažrala

Legendárny Ivan Lendl svojho času vyhlásil, že tráva je dobrá akurát pre kravy. Aj Andrej Medvedev tvrdil, že tráva nie je ten pravý povrch pre tenis. A hoci niekoľkokrát zopakoval, že tento povrch je spočiatku tak klzký, že by sa na ňom lepšie korčuľovalo, než hralo tenis, náhle obrátil a vyhlásil: „Presvedčil som sa, že na tráve sa tenis hrať dá“. Medvedevov tréner na moju otázku ako teda tipuje zápas s Beckerom len pokrútil hlavou: „To nie je Andrejov povrch a po operáciách kolena na ňom nemôže proti Beckerovi vyhrať“. Medvedevov tréner mal pravdu, ale samotný Medvedev to uznal až po dvojdňovej a päťsetovej bitve, kedy všetky sety končili v tie-breaku. Akosi sa s tou potvorskou trávou nevedel rozlúčiť.

Je to tak, wimbledonské trávnaté dvorce už prekliali viacerí. A vždy sa znovu vrátili. Ako mi povedal Jan Kodeš, najhoršie je zahrievacie prvé kolo, preto sa nečudoval náhlemu vypadnutiu vtedajšej svetovej jednotky Steffi Grafovej. Spolu s ňou viac ako štvrté kolo neprežili Sabatiniová i Zverevová, ešte skôr vypadli Stich, Korda, Courier i Edberg. Súťaží sa na osemnástich kurtoch, k tomu patrí ešte dvanásť tréningových, jeden s umelou trávou, osem antukových a štyri halové s umelým povrchom. Pre česť klubového mena je tu aj jeden jediný kriketový trávnik schovaný pred návštevníkmi v odľahlom rohu areálu. Zato pri tréningových kurtoch je špeciálna vyhliadková rampa, z ktorej môžu okoloidúci diváci sledovať rozcvičku mnohých tenisových hviezd. Je koniec-koncov zaujímavé vidieť ako Chang preháňa volejmi svojho brata a ešte jedného sparringpartnera, kým na vedľajšom kurte trénuje budúci finalista Ivaniševič a stále pokukuje, čo to ten Chang nacvičuje za triky. Centrálny kurt je zase najrýchlejší a preto najzáludnejší, veď ho celý rok šetria len pre tieto dva sviatočné turnajové týždne. Správca kurtov, Eddie Seaward, je váženou osobou a strážcom tajomstiev, ktoré celkom rád zverejňuje. Napríklad, že kurty sú krátko po turnaji zavlažované vodou, ktorá môže preniknúť len do určitej, pozorne meranej hĺbky. Potom sa prekypria, osejú nanovo špeciálnou zmesou trávového semena a pokryjú každý pol tonou zvlášť namiešanej pôdnej zmesi. V novembri na každý kurt pribudnú ďalšie dve tony pôdy, ktorá sa však rozloží na pomerne tenkú vrstvu. Až o ďalšie tri-štyri týždne nastúpi špeciálna kosačka, ktorá zarovná hustý trávový porast do výšky, ktorú na Centrálnom kurte merajú počas turnaja špeciálnym digitálnym prístrojom. Najväčším tajomstvom však je, že wimbledonská tráva je viac ako z poloviny – žito! Presný recept na najlepší trávnatý kurt sveta znie: 55 % žita + trávové semená 20 % kultivaru Centre, 20 % kultivaru Pernite, 5 % kultivaru Highland + 105 % ťažkej práce. Ak neveríte, vyskúšajte!

Nevítaný spoluhráč – dážď

Na záver špeciálneho vydania bulletinu British Airways venovaného turnaju je neprehliadnuteľná poznámka – „Turnaj potrvá od 20. júna do 3. júla, ak to počasie dovolí!“. Tenisový publicista Jiří Janoušek pred rokmi napísal: „Turnaj je vystavený rozmarom ostrovného počasia… niektoré duely sa prerušujú dvakrát aj trikrát a dohrávajú sa po niekoľkohodinovej pauze alebo až druhý deň. Zo zápasov jasne vyhraných sa vinou osudu stávajú prehrané a naopak. Psychika hráčov je podrobená ďaleko ťažším skúškam než kdekoľvek inde.“ Veď len vďaka dažďu v roku 1992 Monika Selešová nepoškvrnene počala a toto tehotenstvo ju neopúšťalo ešte dlhé mesiace po skončení turnaja… Vysvetlenie je prosté. V tom ročníku päť dní po sebe pršalo a nažhavená eskadra stoviek novinárov trávila nekonečné hodiny v novinárskom bare. Nebolo o čom písať až do chvíle, kým jeden z talianskych novinárov nezačal spriadať úvahy o tom, že prekvapujúca a neospravedlnená neúčasť Selešovej na wimbledonskom turnaji by mohla súvisieť s istým temperamentným talianskym nápadníkom… Skrátka, Monika Selešová z rozhodnutia medzinárodného novinárskeho barového výboru hneď na mieste otehotnela. A opäť bolo o čom písať! Dážď je tiež to jediné pred čím sa sklonilo aj storočie nemenné „železné“ pravidlo wimbledonského turnaja – že v prostrednú nedeľu sa nehrá. V najdaždivejší zo všetkých ročníkov sa, presne po 115-tich rokoch od prvého ročníka turnaja, zatiaľ jediný krát v ten posvätný deň hralo. Snáď vás neprekvapí, že vo Wimbledone existuje presný návod aj pre všetky daždivé eventuality. Napríklad pri prerušení hry kratšom ako 10 minút, nemajú hráči nárok na rozcvičenie na kurte, 11 až 20 minút prerušenia im umožňuje 3-minútové rozohranie a nad 20 minút je maximum 5-minút. Diváci, ktorí sa kvôli dažďu nedočkajú v daný deň žiadneho zápasu majú nárok na vrátenie vstupného a ešte môžu žiadať (pretože v tom roku už sa na turnaj asi nedostanú) o prednostné pridelenie lístku na ďalší ročník za novú cenu. Musia o to však požiadať písomne vedenie klubu a to najneskôr do konca júla. Nezabudnite priložiť lístok! História potvrdzuje, že len vďaka skvelej britskej meteorologickej službe sa za druhej svetovej vojny Spojenci s úspechom vylodili v Normandii v čase, kedy všetky ostatné meteorologické služby hlásili nevhodné, daždivé počasie. Kto vie, či si to britskí meteorológovia nenacvičili za tie desaťročia pravidelných predpovedí pre potreby wimbledonského turnaja. Faktom je, že na ich doporučenie môže byť akýkoľvek zápas prerušený ešte skôr, než vôbec padne prvá kvapka. Pravidlá k tomu hovoria jasne: „Čím skôr je kurt zakrytý, tým menej času treba na jeho vysušenie a obnovenie hry… Organizačný výbor turnaja sa snaží byť férový voči publiku i hráčom a tak, v prípade dažďa, vyžadujeme trpezlivosť od všetkých zúčastnených“. Jediní, kto majú úžitok zo zamračenej oblohy nad kurtmi, sú turnajoví čašníci, predavači a bufetári…

Autor: Gustáv Murín

 

Viac informácií o Veľkej Británii nájdete na http://www.walkers.sk/velkabritania.php.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

NIČ NIE JE STRATENÉ (Anglický príbeh)

  Ak veľmi chceme a sme vytrvalí, dejú sa zázraky. Dokonca aj v chráme tradícií, prísnych pravidiel a formalít – Wimbledone… „Stůj noho, posvátná místa jsou kamkoli