Slováci a svet – vynálezci

Môj dlhoročný projekt vytvorenia databázy najúspešnejších Slovákov a Sloveniek, ktorí sa presadili vo svete, našiel v tomto roku 2020 reprezentatívnu prezentačnú platformu v internetovom rádiu InfoVojna.

Na internetovom rádiu InfoVojna, spolu s jeho zakladateľom Norbertom Lichtnerom, predstavujeme tie najzaujímavejšie príklady rozdelené podľa profesií. Ako druhých sme si vybrali slovenských vynálezcov, ktorí neprehliadnuteľne uspeli vo svete. Tu sú príklady:

 

 Štefan Anián Jedlík

   Od roku 1839 prednášal fyziku a mechaniku na Budapeštianskej univerzite, ktorej rektorom sa stal v roku 1863. Svojimi výsledkami najmä v oblasti skúmania elektromagnetických javov sa zaradil medzi najvýznamnejších vedcov 19. storočia. Podľa jeho patentu (1826) stroja na výrobu sódovej vody zriadili v Bratislave prvú výrobňu sódy v Uhorsku. Dokázateľne bol prvým konštruktérom elektromotora. Štefan Anián Jedlík obohatil vedu a techniku desiatkami vynálezov a zlepšení.

 

Maximilián (Rudolf) Hell

   V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium. Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pred slnečným diskom. Uskutočnil expedíciu za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval druhý prechod Venuše popred slnečný disk. Na expedíciu ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. Touto expedíciou si Hell získal svetové vedecké uznanie presným výpočtom slnečnej paralaxy. Roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme.

 

Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval

   Venoval sa akustike, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ale aj balistike, či analytickej mechanike. Vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. Vďaka tomu ho môžeme považovať za zakladateľa modernej optiky. Viac ako 250 rokov po Galileovi zdokonalil mikroskop. Prišiel na vtipnú myšlienku, že cez ďalekohľad sa môžeme pozerať nie len jedným, ale obomi očami.

 

Štefan Banič

   V USA priznali patentovú prioritu vynálezu prakticky využiteľného leteckého padáka aj Štefanovi Baničovi. „Nech je známe, že ja Stephan Banič, pôvodom z Rakúsko-uhorského cisárstva usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie.“

Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Padák sa upevňoval pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. V roku 1914 predviedol verejnosti, zástupcom patentového úradu a letectva USA padák vlastnej konštrukcie a bezpečne s ním zoskočil zo strechy 15 poschodovej budovy. Išlo o jeden z prvých oficiálne zaregistrovaných zoskokov padákom v dejinách ľudstva.

 

Jozef Murgaš

   Dňa  10. mája 1904 mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone Murgašovi dva patenty: Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Na základe týchto dvoch patentov sa vo Philadelphii vytvorila na využívanie Murgašovho vynálezu účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. Výsledkom jeho ďalšej práce boli ďalšie patenty o. i. vlnomer (1907), elektrický transformátor (1907), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1908), bezdrôtová telegrafia (1909), detektor elektromagnetických vĺn (1909), prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1911), navijak na rybársky prút (1912), zariadenie na výrobu elektrických oscilácií (1916).

 

Aurel Stodola

   Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automatickej regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. Bol konštruktérom tepelného čerpadla. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera uzavretým okruhom. Stodola v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom pod vplyvom obrovského množstva ranených v I. svetovej vojne skonštruoval v roku 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Neskôr prišli na svet aj náhrady chodidiel, ktoré zhotovil na rovnakom princípe ako umelú ruku. Stodola uprednostňoval využitie zvyšnej svalovej sily človeka pred vonkajším zdrojom energie.

 

Johann Wolfgang Kempelen

   Jeden z najväčších polyhistorov a technikov 18. storočia, ale aj záhadný vynálezca. Narodil sa v Bratislave v dome, ktorý dodnes stojí na rohu Dunajskej a Klemensovej ulice. Jeho otec bol vyšším úradníkom v Bratislave a nadaného syna poslal do Rábu a do Viedne na Štúdium filozofie a práva, aby po ich absolvovaní nastúpil na miesto tajomníka uhorskej dvorskej komory v Bratislave, kde strávil väčšinu svojho života. Postavil čerpadlo, ktoré ťahalo vodu na Bratislavský hrad, navrhol fontánu pre cisárske sídlo vo viedenskom Schönbrune a pre Bratislavu nový pontónový most. Znalosť siedmich rečí mu otvorila dvere i na panovnícky dvor a začas bol aj riaditeľom soľných baní v Sedmohradsku. Preslávil ho vynález šachového automatu. Bola to figurína tureckého hráča, ktorý sedel za skrinkou so šachovnicou. O jeho hovoriacom automate, ktorý sa považoval za vrcholné dielo, sa zmieňuje v jednom liste i básnik Goethe, že síce nie je veľmi výrečný, no jednako niektoré detské zvuky a slová reprodukuje celkom dobre. Zostrojil aj písací stroj pre slepcov a neskôr ho daroval nevidomej viedenskej speváčke Márii Paradisovej.

Kempelenov šachový stroj
Kempelenov šachový stroj

 

Slavoljub Eduard Penkala

   Venoval sa ďalšiemu rozvoju mechanického pera a v roku 1907 vytvoril prvé atramentové plniace pero. V spolupráci s podnikateľom menom Edmund Moster založil Penkala – Moster spoločnosť a postavil továreň na ceruzky a perá, ktorá bola v tej dobe jednou z najväčších na svete. Táto spoločnosť existuje ešte dnes pod názvom TOZ Penkala. V roku 1909 tiež zostrojil prvé chorvátske dvojmiestne lietadlo, ktoré pilotoval prvý chorvátsky pilot Dragutin Novák. Zostrojil a vynašiel mnoho ďalších výrobkov a zariadení, napr.: termofor (jeho prvý patentovaný vynález), železničné brzdy a i.


David Filo

   Americký businessman a zakladateľ spoločnosti Yahoo! Vo februári 1994 spolu s Jerrym Yangom vytvoril internetovú stránku s názvom „Sprievodca Jerrym a Davidom na World Wide Web“, ktorý pozostáva z adresára iných webových stránok. Neskôr bol premenovaný na „Yahoo!“. Dnes je jednou z popredných internetových značiek a vďaka partnerstvám s telekomunikačnými firmami má jednu z najviac obchodovaných sietí na internete.
S majetkom takmer 5 miliardy dolárov patrí k najbohatším Američanom. Je na 365. mieste najbohatších ľudí sveta podľa Forbes.
Momentálne žije v Palo Alto v Kalifornii.

Celú reláciu s ďalšími podrobnosťami, aj osobnosťami vedy a techniky so slovenskými koreňmi, si môžete vypočuť TU.

 

 

Podobné články