Slovák, čo ako prvý dokázal vírusmi spôsobenú rakovinu

MVDr. Jozef Marek (* 19. marec 1868, Horná Streda – † 7. september 1952, Budapešť) sa vo svete preslávil ako veterinár, vedec a pedagóg.

Marek Jozef
Marek Jozef

Vychodil gymnázium v Prešove, v Budapešti študoval zverolekárstvo. Ako prvý objavil a popísal chorobu hydiny, ktorá je po ňom aj pomenovaná. Skúmaním tejto choroby začal svoju vedeckú kariéru aj bývalý predseda SAV a dlhoročný riaditeľ Virologického ústavu SAV, Prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc., ktorý si na Marka zaspomínal v Slovenských pohľadoch takto: „Po ašpirantúre ma zaujali génové manipulácie a to ma doviedlo na stáž do Institute for Animal Health v Houghtone, vo Veľkej Británii. Tam už som robil na onkogénnych vírusoch. Zhodou okolností na tom, ktorý objavil už v roku 1907 slovenský rodák Jozef Marek, podľa ktorého sa choroba hydiny volá Marekova choroba. Na nej bola aj vyvinutá prvá vakcína na svete a dodnes je používaná. A to ma nasmerovalo na moju životnú tému – onkogény.“

Marekova choroba je nákazlivá choroba kury domácej, ktorá sa prejavuje vznikom nádorov, postihnutím kože, očí alebo nervov s následným ochrnutím krídel alebo behákov. Jej klasická forma postihuje periférne nervy s následnou obojstrannou obrnou nôh.
Choroba je rozšírená po celom svete a prakticky vo všetkých chovoch sliepok. Väčšinou totiž prebieha bezpríznakovo, ale raz nakazené zviera je dlhodobo zdrojom infekcie. Choroba napadá zriedkavo aj prepelice a morky, ak sú chované v tesnej blízkosti. Iné zvieratá alebo človek sa nakaziť nemôžu.
Pôvodcom Marekovej choroby je vírus, presnejšie povedané DNA vírus patriaci medzi herpesvírusy. Tento vírus je vo vonkajšom prostredí veľmi odolný, v prachu, odpadnutom perí alebo v pôde výbehov prežije minimálne 5 mesiacov, výnimočne aj niekoľko rokov. Z dezinfekčných prostriedkov ho ničia formaldehyd a s nižšou účinnosťou tiež chlórové preparáty. Tento vírus a jeho patologické príznaky sú opísané v každej učebnici onkológie na svete, keďže MVDr. Jozef Marek, ako prvý na svete podrobne opísal vírusom vyvolané rakovinové bujnenie. Dovtedy boli príčiny rakoviny nejasné.

MVDr. Jozef Marek však tiež zaviedol moderné vyšetrovanie dobytka. Za svoju priekopnícku prácu obdržal čestné doktoráty univerzít v Utrechte, Lipsku, Hannoveri, Sofii a Budapešti. A na dôkaz, že ani on nebol doma prorokom, vyšla príležitostná známka s jeho portrétom k 200. výročiu veterinárskeho vzdelávania v Maďarsku. Maďarská pošta tiež vydala aj príležitostný poštový lístok s natlačenou známkou s jeho portrétom a príležitostnú obálku.

Šesť vysokých škôl mu udelilo čestné doktoráty a členstvom ho poctili vrcholné veterinárne inštitúcie v USA, Anglicku, Grécku, Juhoslávii, Švédsku, Fínsku a vo Francúzsku.

 Obecný úrad Horná Streda vydal v roku 1998 príležitostnú publikáciu k výročiu 150 rokov od jeho narodenia.

Dlh voči tomuto nášmu slávnemu rodákovi spláca aspoň touto troškou táto Databáza, ktorá je dopĺňaná a aktualizovaná s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležtostí od roku 2024.

 

Viac o jeho objavoch v oblasti veterinárnej medicíny (infovet.sk):

„Marek obohatil veterinársku medicínu mnohými originálnymi a prioritnými poznatkami v oblasti klinickej diagnostiky, symptomatológie, terapie a tiež prevencie. Cenné výskumy vykonal prof. Marek s úspechom na poli boja proti fasciolóze (distomatóze) pečene. Prepracoval terapiu tohto hospodársky závažného parazitárneho ochorenia prežúvavcov. Do terapeutickej praxe zaviedol účinný a dlho používaný protimotolicový preparát Distol.

Marekov záujem upútali aj ochorenia zo skupiny kolík, ktoré roztriedil podľa základných patologických stavov. Modifikoval žalúdočnú sondu, používanú pri kolikových ochoreniach koní. S úspechom, zaviedol terapiu akútneho rozšírenia žalúdka. Vypracoval techniku výplachu žalúdka u koní, čo sa dovtedy zdalo byť nevykonateľné. (Karasszon, 1988, Dunlop a Williams, 1996).

Významné sú aj jeho štúdie fyzikálnych podmienok vzniku respiratórnych šelestov a perkutonického zvuku, robene v rokoch 1901- 1903, dodnes všeobecne uznávané. Rozpracoval endoskopickú metódu vyšetrenia horných dýchacích ciest a vzdušného vaku koňa za účelom zdokonalenia diagnostiky ich ochorení (1912).

Venoval sa tiež patologickej histológii moru ošípaných (1896). Prvý rozpracoval histopatológiu nervového systému pri Aujeszkého chorobe a túto nazval ako „nákazlivá bulbárna obrna“, detailne tiež preštudoval a opísal klinicky obraz tejto nákazy ošípaných.“

 

Zdroje:

https://infovet.sk/osobnosti/prof-med-vet-phdr-dr-h-c-jozef-marek/

https://husav.portaro.eu/records/60fc06f1-51fd-4103-bd0f-f460aaec8fda?locale=sk

https://www.zssmshornastreda.sk/a/o-skole?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9Mw%3D%3D

https://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0115716

https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Marek_(veterin%C3%A1r)

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

Príkladná sídlisková iniciatíva

Okrajové bratislavské sídlisko Krasňany je vlastne satelitným mestečkom. Vybudované bolo koncom 50-tych rokov ako Záhradné mestečko. Tu sa po prvýkrát použili vnútroblokové oddychové zóny –