Intenzívnym koncertom rušňových píšťaliek sa nástojčivo prihlásil sviatok všetkých nadšencov železníc a techniky vôbec pod názvom Rendez 2023. Pre menej znalých, tak sa nazývala časť bratislavskej štvrte Rača, dnes označovaná ako Východné (nádražie).
Už 23. ročník celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel bol v znamení 175. výročie príchodu prvého parného vlaku na územie Slovenska. A bolo to naozaj dôstojné pripomenutie. Program nájdete TU.
Tentoraz sa mimoriadne cení aj to, čo dymí.
Alebo, čo vás ohromí svojou veľkosťou, ako tento snežný pluh.
Jednoznačným ťahákom bol „Legiovlak“ zložený až z dvanástich vagónov, kde nechýbal delový vozeň, nemocničná súprava, ale aj plukovná kantína, či tlačiareň. To všetko mali k dispozícii československí legionári, ktorí na dôležitý čas ovládli na konci I. svetovej vojny celú Trans-sibírsku magistrálu.
Je fascinujúce koľko historických rekvizít dokázali pozháňať nadšenci histórie. Troch „legionárov“ sme zastihli práve pred unikátnym vagónom, o ktorý sa stará Nadácia M. R. Štefánika.
Týmto vozňom nás ochotne previedol Jirka z Českých Budějovic a ukázal nám aj stopy po strelách, ktoré vozeň zasiahli, keď prevážal legionárov z Talianska a Francúzska, aby konečne oslobodili Slovensko od maďarskej správy spojenej s tisícročným útlakom, ktorý sa počas I. svetovej vojny stupňoval.
Skvelé bolo, že organizátori mysleli aj na deti, ktoré sa tu naozaj mohli dosýta vyblázniť.
Niekto to domyslel až tak, že sú tu aj exponáty, kde sa môžu vyblázniť klasickí chalanskí „montéri“, čo si na všetko technické radi siahnu a vôbec najradšej by to rozmontovali až k podstate 🙂
Potešilo aj toto námestie, kde sa občerstvili nielen železničiari.
Pre menej náročných tu bola aj takáto originálna sprcha.
Možno poslúžila aj tým, ktorí si vyskúšali neďaleký trenažér autonehôd.
Tí skôr narodení si možne ešte spomenú, že na takýchto lokálkach sme sa ešte v mladosti vozili.
A keď už sme pri tej mladosti, pamätáte si ako sme mali doma najskôr mechanické, potom elektrické vláčiky? A ako sme zháňali TT modely? No a čo by sme vtedy dali za pravý „angličák“? Ale časy sa menia a takých nadšencov, ako sme boli my, zjavne ubúda.
Relatívne nový je tu na Východnom nádraží symbolický cintorín tých, ktorí zahynuli v službe modrej železničiarskej armády (ako sa kedysi hovorilo).
V ohromujúcej hale sme okrem náučných a vzdelávacích exponátov našli aj asi najdlhšiu modelovú železničnú dráhu široko-ďaleko.
No a, samozrejme, opäť niečo pre deti…
Tak príďte na Rendez vrátiť sa do detstva…
