Stanislav Dusík bol slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ v Taliansku

Stanislav Dusík (* 6. jún 1946, Boleráz – † 6. december 2019, Florencia) bol slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ. Bol členom tímu pre skúmanie Turínskeho plátna. Medzi jeho obľúbené témy patrila podoba Kristovej tváre. Dusíkove diela možno nájsť vystavené napríklad v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. Za svoje umelecké diela získal viacero ocenení. Získal viacero slovenských i zahraničných ocenení. Ilustroval takmer dvesto titulov a publikoval aj v literárnej oblasti. V roku 1980 vydal knihu poviedok „Boleráz, Boleráz“ a písal takisto eseje.

V Boleráze navštevoval základnú školu. Následne vyštudoval Strednú školu úžitkového priemyslu v Bratislave a Vysokú školu výtvarných umení. Na VŠVU vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. Jeho maliarsku tvorbu možno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú a monumentálnu maľbu s prevažne sakrálnym charakterom. V oblasti grafickej tvorby pracoval v rozličných technikách, prevažujú techniky hĺbkotlačové (lept, akvatinta, suchá ihla, mezzotinta).

V roku 1982 sa spolu s rodinou usadil v talianskej Florencii. Pôsobil tam ako maliar, grafik, pedagóg a organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Ako jediný výtvarník a ikonograf nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone. Obľuboval aj esejistiku. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone.

Ako profesor pôsobil na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii. V roku 2000 mu mesto Rím a Vatikán usporiadali výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na výstave Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu mal Dusík výstavu pod názvom Hlahol zvonov aj v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Získal nasledujúce ocenenia:

Cena Matice sloven­skej za ilustrovanie Shakespearovho Ham­leta, 1969
Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Florencie 1985
Cena na bienále exlibrisu v Poľsku 1986
Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989
Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell’Arte, Parma 1989
Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“, Pescara 2000
Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002
Prvá cena „Fiorino d’Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Florencie 2005
Cena Fra Angelica – Bratislava 2009

V jubilejnom roku sv. Cyrila a sv. Metoda v roku 2013, keď mu Matica sloven­ská udelila najvyššie matičné vyznamenania.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Dus%C3%ADk

https://matica.sk/stanislav-dusik/

Stanislav Dusík in memoriam

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

„Progresívna“ kultúra banalít

Dávno zabudnutý bývalý mladý autor Miško Hvorecký otvoril vraj relaxačnú výstavu. Ale zdá sa, že relaxovali hlavne „umelci“ zvaní „inštalatéri“. Odpočiatku jeho literárnych snažení sa

„Progresívne“ metódy čurillovcov

Nechvalne známu „elitnú“ bandu čurillovcov politicky viedla a kryla Matovičova politická zberba a tak každý rozumný občan predpokladal, že keď konečne padla moc týchto plagiátorov,