Starý otec nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, Imre Kertésza, sa narodil v Liptovskom Petre

Spisovateľ Imre Kertész (* 9. november 1929, Budapešť, Maďarsko – † 31. marec 2016, Budapešť, Maďarsko).

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru bol spisovateľ a prekladateľ. V roku 2002 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Starý otec Adolf Kertész (Klain) sa narodil v Liptovskom Petre.

Pätnásťročného ho odvliekli do Osvienčimu a po strastiplnom roku v koncentračnom tábore sa v roku 1945 dožil oslobodenia v Buchenwalde.

Diela Imreho Kertésza predstavujú romány, poviedky, eseje a divadelné hry, v roku 1995 získal Brandenburskú cenu za literatúru a o dva roky Lipskú knižnú cenu európskeho porozumenia. Vydal desať kníh. V slovenčine vyšli knihy Bezosudovosť (Slovart, 2000), Vyhnaný jazyk (Kalligram, 2002), v češtine Kaddiš za nenarozené dítě (2001).

V ďalších dielach podáva analýzu osudu jedinca, ktorý je zatlačený do tragických a ponižujúcich pascí východoeurópskych dejín a spoločnosti.

Imre Kertész bol ocenený Brandenburskou literatúrou v roku 1995, Leipziger Buchpreis zur Europäischen Verständigung v roku 1997, Herder-Preis a WELT-Literaturpreis v roku 2000, Ehrenpreis der Robert-Bosch-Stiftung v roku 2000 a Hans-Sahl-Preis v roku 2002. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov vrátane nemčiny, španielčiny, francúzštiny, angličtiny, češtiny, ruštiny, švédčiny a hebrejčiny.

V rokoch 2002 – 2012 žil prevažne v Berlíne, v roku 2012, už postihnutý Parkinsonovou chorobou, sa vrátil do rodnej Budapešti, kde aj na následky svojho ochorenia zomrel.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Imre_Kert%C3%A9sz

https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=2023

https://www.nobelprize.org/prizes/literature/2002/kertesz/biographical/

 

Spracoval: Gustáv Murín

 

Podobné články

„Progresívna“ kultúra banalít

Dávno zabudnutý bývalý mladý autor Miško Hvorecký otvoril vraj relaxačnú výstavu. Ale zdá sa, že relaxovali hlavne „umelci“ zvaní „inštalatéri“. Odpočiatku jeho literárnych snažení sa

„Progresívne“ metódy čurillovcov

Nechvalne známu „elitnú“ bandu čurillovcov politicky viedla a kryla Matovičova politická zberba a tak každý rozumný občan predpokladal, že keď konečne padla moc týchto plagiátorov,