Tomáš Garrigue Masaryk (skrátene T. G. M. alebo TGM; * 7. marec 1850, Hodonín – † 14. september 1937, Lány) bol česko-slovenský[1] a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR (14. november 1918 – 14. december 1935) a predtým predseda Dočasnej vlády Česko-Slovenska (14. október – 14. november 1918), jeden z troch rady (13. február 1916 – 14. október 1918) a poslanec rakúskej Ríšskej rady (4. marec 1891 – 10. október 1893, 17. júl 1911 – 25. september 1917)
Narodil sa ako Tomáš Masaryk v Hodoníne na Morave. Jeho otec, Jozef Maszárik, bol pôvodom Slovák z Kopčian, chudobný kočiš na statku Nathana Redlicha v Hodoníne. Jeho matka bola Terézia Kropáčková, panská kuchárka z Hustopeče. Masaryk neskôr povedal, že mu v tomto chudobnom prostredí nikdy nenapadlo, že raz bude niečím iným ako chudobným robníkom.
Po skončení ľudovej školy v Hodoníne a krátkom štúdiu na strednej škole v Hustopeči sa krátko učil vo Viedni za zámočníka a za kováča v Čejči. Potom na popud bývalých učiteľov navštevoval klasické gymnázium v Brne a neskôr vo Vídni, kde aj v roku 1872 zmaturoval. Potom štúdioval filozofiu na Viedenskej univerzite, ktorú absolvoval s doktorátom v roku 1876 (dizertačná práca: O podstate duše u Platóna). Od čias stredoškolských štúdií vo Vídni sa živil súkromným učiteľstvom a vychovávateľstvom. Po ukončení štúdia odišiel v roku 1876 s jedným svojím chovancom do Lipska, aby sa venoval ďalšiemu filozofickému štúdiu (1876–1877).
V Lipsku sa zoznámil s americkou študentkou Charlotte (Charlie) Garrigueovou. V roku 1878 sa vzali v New Yorku a Tomáš prijal meno Tomáš Garrigue Masaryk. Z manželstva sa narodilo celkom 6 detí: Alice, Herbert, Ján, Eleanor, Olga a Hana.
Od roku 1897 bol Masaryk riadnym profesorom Karlovej univerzity. V roku 1886, v čase sporu o pravosť rukopisov Královedvorského a Zelenohorského (šlo o falzifikáty vyrobené českými nacionalistami, najmä archivárom Václavom Hankom) sa Masaryk spolu s filológom Jánom Gebauerom v časopise Atheneum, ktorého bol zakladateľom (1884), vyslovil proti falzifikátom, čo mu prinieslo veľa nepriateľov medzi Čechmi a na univerzite. Po dlhom boji skoro s celým národom sa mu podarilo dokázať ich nepravosť. V súvislosti s týmto sporom vznikol aj týždenník Čas, vydávaný Masarykom a jeho priateľmi. Súčasne začal Masaryk politicky vystupovať – verejne vystúpil v Mladočeskej strane a v roku 1891 bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu aj Českého zemského snemu. Po dvoch rokoch pôsobenia ako poslanec sa vzdal poslaneckého mandátu, pretože intrigy odporcov, ktorých si získal v boji o rukopisy, neustávali. Nato založil časopis Nová doba a venoval sa vedeckej práci – napísal diela o Husovi, Havlíčkovi, Pascalovi, o českej otázke a o sociálnej otázke. V roku 1893 sa vzdal mandátu poslanca v ríšskom i zemskom sneme kvôli rozporom s vedením Mladočeskej strany. Roku 1899 Masaryk opäť raz rozšíril okruh svojich odporcov tým, že sa zastal Žida Leopolda Hilsnera (tzv. Hilsnerova aféra) obvineného z rituálnej vraždy mladej dievčiny.
V Prahe sa zapojil do českého politického života. Jeho populárne prednášky na univerzite mu získali veľa mladých stúpencov, medzi iným aj Slovákov študujúcich v Prahe, ktorých tam v tom čase z dôvodu intenzívnej maďarizácie v Uhorsku štúdiovalo pomerne veľa. Slovenskí študenti ako napríklad Vavro Šrobár a Milan Rastislav Štefánik boli združení v spolku Detvan a Masaryk ich primäl k vydávaniu časopisu Hlas (odtiaľ názov hlasisti) a venovaniu sa materiálno-duchovnému pozdvihnutiu Slovákov.
Roku 1900 založil vlastnú Realistickú stranu, ktorej predsedom bol až do roku 1914. V tom čase dva razy navštívil Ameriku. (Strana sa medzi rokmi 1900-1905 nazývala Česká strana ľudová a v rokoch 1905-1914 Česká strana pokroková.)
Roku 1907 bol znovu zvolený za poslanca ríšskeho snemu. Ako poslanec bránil práva českého národa a odhaľoval praktiky vládnucich viedenských kruhov aj samého ministra zahraničia Aerenthala. Po Černovskej tragédii na Slovensku v roku 1907 (uhorskí žandári zastrelili viacerých slovenských veriacich, vrátane tehotných žien a detí, len preto, že chceli, aby im kostol vysvätil ich rodák Andrej Hlinka a nie cudzí, biskupom určený farár, Martin Pazúrik) v ríšskom sneme vyslovil ostrý protest proti tomuto uhorskému „barbarstvu“.
Na začiatku svojej politickej dráhy Masaryk ešte obhajoval zachovanie Rakúska a chcel, aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky svoje národy. Po vypuknutí prvej svetovej vojny roku 1914 (Masaryk mal vtedy už 64 rokov) už v októbri toho istého roku spracoval prvú predstavu o Česko-Slovenskom štáte, ktorá bola určená R. W. Setonovi-Watsonovi, ktorý ju spracoval do podoby memoranda pre britskú vládu. Keďže pochyboval o životaschopnosti Rakúska-Uhorska, emigroval v decembri do západnej Európy (v decembri 1914 Taliansko, potom Švajčiarsko, Paríž, a od jesene 1915 Londýn), nadviazal styk so zahraničnými priateľmi Čechov a Slovákov a postavil sa do čela odboja za rozbitie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Išlo o to presvedčiť štáty Dohody, že treba Rakúsko-Uhorsko zrušiť. Vo Francúzsku začal vychádzať časopis La Nation Tchèque (Český národ) a vo Švajčiarsku sa založil dvojtýždenník Československá samostatnost. V máji 1915 adresoval britskému ministrovi zahraničia memorandum „Samostatné Čechy“, kde predstavil budúci štát ako monarchiu spájajúcu Čechy, Moravu, Sliezsko a Slovensko (v tom čase sa – ako poznamenal aj Štefánik – často používal pojem český a pod. namiesto česko-slovenský, aby sa nevyvolal dojem v zahraničí, že má vzniknúť „ďalšie Rakúsko-Uhorsko“). V roku 1916 založili v Paríži spolu s Edvardom Benešom a Štefánikom Česko-slovenskú národnú radu (akúsi dočasnú vládu vznikajúceho Česko-Slovenska), ktorej sa stal predsedom.
V máji 1918 sa podieľal na príprave Pittsburskej dohody medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v Spojených štátoch a stal sa jedným z jej signatárov. 14. októbra sa stal predsedom dočasnej česko-slovenskej vlády v Paríži a 18. októbra vydal vo Washingtone „Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska“, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu. Dňa 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) zvolilo za prezidenta, ale až 20. decembra 1918 sa vrátil z emigrácie do Čiech. Dňa 21. decembra pricestoval do Prahy a 22. decembra 1918 prečítal členom vlády svoje prvé prezidentské posolstvo.
V rokoch 1920, 1927 a 1934 ho parlament opätovne zvolil za prezidenta, ale 14. decembra 1935 odstúpil zo zdravotných dôvodov.
Jeho vzťah k Slovákom bol skôr folklórny, akoby sa turista nadchýnal, ako sú zrobení a vyrábajú „ty bačí výrobky“. Za jeho prezidentovania došlo k najväčšiemu odchodu Slovákov do USA v celých dejinách slovenského národa. Utekali pred biedou, ktorá ho netrápila…
Aby získal podporu silného kontigentu zahraničných Slovákov v USA, podpísal s ich zástupcami Dohodu, ktorú nikdy nedodržal.
Peniaze, ktoré od amerických Slovákov zozbieral Štefánik, vraj Masarykov najbližší nasledovník, Beneš, prehajdákal v parížskych kasínach. Keď mu to Štefánik vyčítal, Beneš žaloval Masarykovi, že sa to s tým Štefánikom „nedá vydržet“ a „navždy se rozešli“. Štefánikovi, ktorý trval na rovnoprávnom postavení Slovákov v novovzniknutej ČNR, nešli tí dvaja ani na pohreb. Pritom nebyť Štefánika a jeho výnimočných kontaktov na vládne špičky Francúzska a Talianska, ostal by Masaryk nepodstatným exulantom. Na rozdiel od tých dvoch, Štefánik naozaj bojoval a nasadzoval svoj život. Oni dvaja zatiaľ snovali zákulisné intrigy, ako ho po vzniku ČSR, ako „potížistu“ odstaviť.
O Slovákoch povedal Masaryk pre noviny Le Petit Parisien, Francúzsko: „Niet slovenského národa, je to vynález maďarskej propagandy. O jednu generáciu už nebude rozdiel medzi obidvoma vetvami našej národnej rodiny.“ Aj preto mu vyhovovalo, že Štefánik náhle tragicky zahynul, takže sa proti takémuto prekrúcaniu faktov nemal kto ohradiť.
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_Garrigue_Masaryk
https://dennikn.sk/633066/kto-su-slovenski-potomkovia-masaryka-a-kde-sa-vzala-fama-ze-je-synom-frantiska-jozefa/
https://myzahorie.sme.sk/c/5272688/legenda-zo-zahoria-masaryk-sa-narodil-na-slovensku.html
https://www.bejvavalo.cz/clanek/t-g-masaryk-jako-jezdec-a-milovnik-koni/
Spracoval: Gustáv Murín
