John Daniel Hertz (* 10.4.1879, Sklabiňa – † 8.10.1961, Chicago), podnikateľ, chovateľ plnokrvných dostihových koní a filantrop.
Jeho rodina emigrovala do Chicaga, keď mal päť rokov. Jeho otec sa uchytil v obchode, predával železné a hlinené výrobky. Neskôr sa stal majiteľom hotela. John ušiel z domu po výchovnej bitke od otca. Ten sa hneval sa na syna, že sa nechcel učiť, ani pomáhať v rodine, či v jeho hotelovom biznise. Keď v dospelosti John spomínal na toto obdobie, priznal, že bol „divoký a nespútaný ako tráva v prérii“. Práve dokončil piaty ročník, teda koniec formálneho vzdelávania. Predal učebnice a začal pracovať na svojom veľkom americkom sne. Potĺkal sa bez peňazí a robil, čo mohol, aby prežil.
Ako mladý muž bol Hertz amatérskym boxerom, bojoval ako „Dan Donnelly“. Vyhral amatérske majstrovstvá v Chicago Athletic Association a nakoniec začal boxovať pod svojím vlastným menom.
Začal ako prepisovač v Chicago Morning Herald, až sa prepracoval na reportéra. Keď sa tieto noviny spojili s iným časopisom, Hertz prišiel o prácu. Začal teda manažovať boxerov, vrátane pomerne úspešného „Tipton Slashera“ či Bennyho Yangera. V roku 1903 manažoval 24-ročný Hertz niekoľko bojovníkov so sídlom v Chicagu a slušne si zarábal. Kamarát, ktorý predvádzal autá pre automobilovú agentúru mu však v roku 1904 navrhol, aby skúsil predávať autá, čo bola v poslednej dobe móda. Pritom Hertz nemal vodičský preukaz a údajne do svojich 26-rokov rokov nikdy nesedel v aute. Predaj áut však veľmi výnosný nebol, prvý rok zarobil menej ako tisíc dolárov, preto mu napadlo, že by mohol vytvoriť taxi spoločnosť. Prevážala by za nízke ceny tých, ktorí si svoje auto nemohli dovoliť. Tak v Chicagu založil Yellow Cab v r. 1907 so 7-mymi taxíkmi.
Ľudia začiatkom storočia používali na dopravu okrem električiek ešte stále konské drožky. Hertz preto stavil všetko na autá. Tajomstvo jeho úspechu bolo i v tom, že od ľudí lacno odkupoval ojazdené autá. Predajcovia sa ich báli, pretože ľudia také autá kupovať nechceli. Hertz však pre ne našiel iné využitie – urobil z nich taxíky.
Na prelome rokov 1913 a 1914 odišiel s manželkou pre zdravotné problémy do Európy, zotaviť sa. V Paríži si všimol, že miestne taxíky vyzerajú inak. Boli menšie, ekonomickejšie a mali jednotnú farbu, aby ich ľudia ľahko rozoznali na ulici. A boli oveľa lacnejšie ako tie v Amerike. Keď sa vrátil do Chicaga, prišiel s revolučnými zmenami. Taxíky boli v tom čase len pre bohatých ľudí, tí si ich objednávali na stanovištiach pri hoteloch, za čo museli taxikári hotelom platiť veľké sumy. Preto boli drahí. Hertz to odmietol. Veril, že ľuďom nebude pre kvalitnejší a lacnejší odvoz prekážať prejsť pár sto metrov, aby našli jeho taxík. Cenu taxíkov znížil zo 70 centov za míľu na 20 centov za míľu. Kúpil (a neskôr začal vyrábať) lacnejšie menšie vozidlá. A hlavne chcel, aby jeho spoločnosť ľudia ľahko spoznali. Natrel preto svoje taxíky na žlto, aby boli výrazné a okoloidúci si ich všimli.
Konkurencia medzi Yellow Cab Company a Checker Taxi v Chicagu bola tvrdá a často násilná s množstvom streľby a úmrtí. Výrazné žlté taxíky sa však stali populárnymi a rýchlo sa rozšírili po celých Spojených štátoch.
V roku 1917 založil Chicago Motor Coach Company na prevádzkovanie autobusovej dopravy v Chicagu a Yellow Cab Manufacturing Company v roku 1920 na výrobu taxíkov na predaj.
V roku 1923 založil spoločnosť Yellow Coach Manufacturing Company na výrobu autobusov.
V roku 1924 získal požičovňu áut.
V roku 1925 Hertz zastával tieto pozície:
Prezident spoločnosti Yellow Cab Company.
Predseda spoločnosti Benzoline Motor Fuel Company.
Predseda spoločnosti Chicago Motor Coach Company.
Predseda spoločnosti Fifth Avenue Coach Company.
Predseda Newyorskej dopravnej spoločnosti.
Predseda spoločnosti Omnibus Corporation of America.
Predseda spoločnosti Yellow Truck and Coach Manufacturing Company.
V roku 1926 predal väčšinový podiel v Yellow Cab Manufacturing Company spolu s jej dcérskymi spoločnosťami Yellow Coach Manufacturing Company a „Hertz Drive-Ur-Self“ spoločnosti General Motors. Predajom sa Hertz stal členom predstavenstva GM.
V roku 1929 predal svoj zostávajúci podiel v spoločnosti Yellow Cab Company po bombovom útoku na jeho stajne, kde bolo zabitých 11 koní.
Hertz sa tiež stal partnerom Lehman Brothers. V roku 1933 Robert Lehman predal Hertzovi menšinový podiel v investičnej banke Lehman Brothers v New Yorku.
V roku 1938 bol Hertz pripravený kúpiť Eastern Air Lines od General Motors, ale generálnemu riaditeľovi leteckej spoločnosti Eddie Rickenbackerovi sa podarilo získať dostatočné financovanie na akvizíciu Eastern skôr, ako Hertz mohol uplatniť svoju opciu.
V roku 1943 predal svoj zostávajúci podiel v Yellow Coach Manufacturing Company spoločnosti General Motors.
V roku 1953 znovu kúpil požičovňu áut od General Motors. Omnibus Corporation sa potom zbavila svojich záujmov v oblasti verejnej dopravy, zmenila svoj názov na The Hertz Corporation a nasledujúci rok bola kótovaná na burze v New Yorku.
Počas Studenej vojny založil Hertz v roku 1953 Nadáciu Fannie a Johna Hertzovcov s cieľom podporovať bystrých mladých ľudí v aplikovaných vedách. Jeho priateľ, fyzik Edward Teller naliehal na Hertza, aby orientoval svoju nadáciu na financovanie vysokoškolského vzdelávania. Program Hertz Foundation Fellowship je najselektívnejší v krajine. Viac ako 800 uchádzačov súperí o desať až dvanásť štipendií, ktoré poskytujú plné školné a štedré štipendium na špičkových amerických výskumných univerzitách. Za svoj významný prínos k bezpečnosti USA získal Hertz najvyššie civilné vyznamenanie udelené ministerstvom obrany v roku 1958.
Mestu Chicago venoval 34 000 USD, za čo vybudovalo prvé svetelné semafóry na Michigan Ave.
Choval kone, ktoré vyhrávali na dostihoch.
HERTZ RENTAL je najväčšia firma svojho druhu na svete. Má pobočky po celom svete. Rodina Herzog vlastni vyše 50% firmy.
V roku 1903 sa oženil s Francis (Fannie) Kesner z Chicaga, s ktorou mal tri deti: Leonu Jane, Johna Jr. a Helenu. Jeho syn sa narodil ako Leonard J. Hertz a v sedemnástich rokoch si zmenil meno na John D. Hertz Jr. na počesť svojho otca. John Jr. sa neskôr stal reklamným manažérom a bol krátko ženatý (1942-44) s filmovou hviezdou Myrnou Loyovou.
Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/John_D._Hertz
https://www.nitranoviny.sk/slavny-slovak-john-daniel-hertz-zacinal-bez-penazi-zlte-taxiky-a-jeho-sikovnost-mu-vsak-priniesli-slavu-a-bohatstvo/
https://zivot.pluska.sk/reportaze/ulice-vrchol-chudobny-chlapec-sklabine-john-daniel-hertz-splnil-americky-sen
Spracoval: Gustáv Murín
