Nečakané turistické zážitky
Aby nám totiž bolo jasné – najväčšie zážitky z ciest sú tie nečakané. Takto som jedno slnečné a teplé popoludnie vstúpil do sevillského mestského hradu zvaného „alcazar“. Bolo po turistickej sezóne, žiadna tlačenica a vresk turistických skupín, dokonca nikto iný okrem mňa neprešiel starobylou bránou. A tak som, celkom bez prípravy, vstúpil do rozprávky. Bolo to neskutočné. Nikto mi nehučal do ucha dátumy, ktoré si aj tak nemáte šancu zapamätať. Nikto mi nerozprával krvavé dynastické anekdoty, na ktorých sa nedá zasmiať. Bol som tam celkom, úplne – sám. A v tej tichej, bezváhovej samote som kráčal z nádvoria do nádvoria, zo sály do sály, pomedzi stĺpy rozprávkových siení stále ďalej až som sa ocitol vo veľkej záhrade. Len ja a príbehy, ktoré som si tu mohol domýšľať bez obmedzenia dátumov a sprievodcovej pamäte. Neviem ako dlho som tam bol, ale som vďačný všetkým tým zamestnancom tohto hradného múzea, že boli leniví ísť ma v čase malátnej siesty kontrolovať, či kráčam v správnom smere prehliadky.
Bez dobrej vôle vám však nepomôže ani taký úžasný kút sveta, akým je španielska Alhambra v Granade. Tento nádherný, romantický komplex maurských palácov plný tropickej okrasnej zelene na pozadí so zasneženými svahmi Sierry Nevady je vraj ideálnym miestom pre zamilovaných. Bol som svedkom ako do tejto idylky plnej párikov cudzincov, ktorí ruka v ruke kráčali týmto pozemským rajom, vtrhla veľká skupina anglických turistov. Vlastne by sme si ich ani nevšimli, keby sa desať krokov za nimi nevliekol jeden zúfalec a o ďalších desať krokov za ním hlasno zavýjajúca bytosť. Pri každom jej patetickom vzlyku muž podskočil hrôzou a zjavne by sa najradšej stratil v turistickej skupine. Ale bola to patová situácia, z ktorej ani v zákutiach nádherného architektonického skvostu nebolo úniku. Ona, bez ohľadu na chválospevy turistických sprievodcov o slávnej Alhambre, okázalo trpela. A pomoci nebolo…
Chcete veľké zážitky? Dám vám dobrú radu. Choďte vždy tam, kde vám ich nesľubujú…
Gustáv Murín
