Najlepšie spoznáte danú krajinu nohami a jazykom. Dúfam, že túto mnou v tejto chvíli splodenú múdrosť budú citovať odteraz všetky príručky o cestovaní. Pre istotu uvediem názorný príklad:
Mnohokrát už som bol vo Vysokých Tatrách a zliezol kde-aký štít a navštívil asi všetky vysokohorské chaty. Ale tentoraz sme namiesto športových výkonov s priateľom Ivanom zvolili „ochutnávkový výšľap“. Na to je najlepší len jemne zvlnený chodník od Peknej vyhliadky v Starom Smokovci do Tatranskej Lomnice.
Najbližšou „občerstvovacou stanicou“ mal byť osvedčený penzión Erika, ale ten bol už zatvorený.
Tak sme sa aspoň „kochali“ naozaj krásnymi výhľadmi, pričom je pozoruhodné, že hoci ich našinec videl aj stokrát, vždy znovu a znovu dokážu nadchnúť.
Keď je o čom klebetiť, tak cesta rýchlo ubieha a tak sa zjavila Tatranská Lomnica.
Je to najväčšia tatranská osada, čo ponúka lyžiarske terény v intraviláne a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Ubytovacie možnosti sú od kempingov až po luxusné hotely. Fungujú tu kasína, fitnesscentrá, bazény, kultúrne a zábavné zariadenia. Má dobré dopravné napojenie na podhorie a jedinú tatranskú lanovú dráhu až na Lomnický štít. Je tu aj pikniková lúka, športové ihriská, kolbisko pre preteky koní a ďalšie atraktivity cestovného ruchu.
My sme navštívili hotel Lomnica a mali sme šťastie, že práve tam prebiehajúca konferencia neobsadila hlavnú reštauráciu a tak sme ju mali sami pre seba. To sme využili na výnimočnú degustáciu v miestnom bare ponúkaných unikátnych destilátov: Chabzdovica, Čremchovica, Dulovica a Mirabelka. V nevyhlásenej súťaži zvíťazil posledný destilát, ako najchutnejší a najvoňavejší.
Tento hotel bol postavený v roku 1893 ako prvý hotel vo Vysokých Tatrách a po kompletnej rekonštrukcii v roku 2016 ponúka hotel Lomnica tradičnú gastronómiu, komfortné ubytovanie a mnoho ďalších zariadení, vrátane kúpeľných a wellness zariadení alebo služby concierge.
Pokračovali sme výšľapom cez park do Grandhotela Praha.
Hotel ponúka bezplatné spa a wellness zariadenie, ako aj jedinečný vonkajší vyhrievaný bazén s nekonečným okrajom a výhľadom do údolia a na Vysoké Tatry. Nás opäť potešila prázdna reštaurácia (hotel sa vyprázdnil pre konferenciu, ktorá mala začať až druhý deň) a v miestnom bare sme ocenili výnimočnú škálu rumov z Peru, Venezuely, Jamajky a iných rumových destinácií.
Mňa zaujala aj klasicistická predsieň k toaletám a kópia obrazu Picassa na ceste k nim.
Po ceste naspäť nás v kaviarničke pri stanici tatranskej železnice zaujala ponuka na neskorý burčiak.
Prechádzkou späť na Peknú vyhliadku sme mali dosť času v dobrej nálade zhodnotiť celú takúto turistickú ochutnávku…
|
|
|
