Čo nás spája
So Španielskom nás spája viac, než by sa dalo na prvý pohľad očakávať. Tak napríklad klávesnice k počítačom by sme si mohli požičiavať, pretože (až na naše rarity „ä“ a „ô“) používame rovnakú diakritiku (viď. á = está, é = inglés, í = día, ó = código, ú = brújula a ň = montaňa). Máme podobný vzťah k spevu – originálne piesne flamenca sú typické clivým nádychom, ale aj erotickým nábojom, ktoré môžeme nájsť aj v našich piesňach. Máme dokonca podobné folklórne tanečné figúry (viď. farruca a odzemok), aspoň pokiaľ to môžem ako laik posúdiť. Aj oni, tak ako my, prešli 40-ročným totalitným režimom za vlády diktátora Franka. Tiež mali napríklad oficiálne odbory, zákaz vlastníctva cudzej meny a limit devíz na osobu pre cesty do zahraničia. V kultúre mali rovnaké mreže ako my a „Lolita“ od Nabokovova tu za diktatúry nevyšla rovnako ako u nás. Aj ich prechod k demokracii v roku 1977 (hoci nie tak časovo dramaticky vystupňovaný) bol obdobne zamatový.
Na Španielsku sa môžeme poučiť akými cestami aj úskaliami sa štátom riadené hospodárstvo transformuje na podmienky voľného trhu. Od roku 1980 životná úroveň stúpla niekoľkonásobne, ale so zvyšovaním platov dramaticky rástli aj ceny (u chleba to predstavovalo za prvé roky viac ako sedemnásobok, u hovädzieho mäsa osemnásobok, pánsky oblek vyšiel desaťnásobne drahšie).
Pozoruhodné je aj ďalšie porovnanie našich krajín. Naša vlajka (vďaka tomu, že sa český parlament ulakomil na pôvodnú federálnu) je najmladšou na svete. Španielsko má zase najstaršiu vlajku existujúceho štátu, ktorá bola ustanovená kráľovským dekrétom už v roku 1785.
Napriek tomuto viacnásobnému vzdialenému príbuzenstvu sa vám však môže stať, tak ako mne, že sa ocitnete v úlohe občana neexistujúcej krajiny. Keď som si, v zhode s podmienkami môjho študijného pobytu, musel v roku 1993 otvoriť bankové konto, v prvej banke nad tým mudrovali dva dni až vyhlásili, že mi konto otvoriť nemôžu, keďže Slovenská republika v bankovom kóde ešte neexistuje a pôvodný česko-slovenský kód už neplatí. Úradník, ktorý k tomuto záveru dospel, však rovnako hravo zmietol zo stola žiadosť dvoch britských študentov – tým zase na otvorenie konta chýbala policajná prihláška). To mi predsa len zdvihlo náladu. Vyrovnať sa Veľkej Británii, hoci aj v zhodnej neochote miestneho bankového úradníka, už niečo znamená. A tak sme spolu so španielskym kolegom Pablom zašli do ďalšej banky o pár krokov ďalej, kde mi šarmantná „subdirectorica“ otvorila konto na počkanie a s úsmevom.
Ako vidieť, neznáme krajiny existujú len pre tých, ktorých obmedzenosť je prakticky neobmedzená. Platí to rovnako pre Španielsko ako pre nás…
Gustáv Murín
(pokračovanie)
Viac informácií o Španielsku nájdete na http://www.walkers.sk/spanielsko.php.
