Dedinské býčie zápasy
„Veľké“ býčie zápasy začínajú v apríli. „Veľké“ preto, že sa konajú počas férie, sú najnavštevovanejšie, najuznávanejšie, uvidíte tu najlepších matadorov a najväčších býkov a samozrejme to všetko za najdrahšie lístky aké si viete predstaviť (odhadom od päťsto korún až po tisíce). Tieto býčie zápasy sa konajú väčšinou vo veľkých mestách, v honosných stálych arénach s kapacitou od 10 do 20 tisíc divákov. Ale aby Španieli neprišli o svoj obľúbený šport v čase, keď sa žiadna féria nekoná, usporiadavajú aj „malé“, tzv. benefičné býčie zápasy a to už od začiatku februára. Býci sú tu menší, matadori menej uznávaní a ceny za lístky aj tak poriadne mastné (pod päťsto korún tu býka neuvidíte, iba ak by ste sa k nim pokúsili preniknúť do „corralu“, čo naozaj nedoporučujem). Malé férie sa konajú väčšinou v malých mestečkách a na dedinách a slúžia k tomu špeciálne zmontovateľné (zato naozaj solídne) železné arény s kapacitou 1000-2000 divákov. Mňa zaviedla zvedavosť do dedinky Gine, na okraji malebnej Sevilly. Z miesta, kde som sedel, som videl matadorov pri práci takmer na dosah ruky. Aj pachy i zvuky z pasu sú tu bezprostrednejšie a prvý pohľad na krv valiacu sa z býčej šije neznalého cudzinca skutočne zaskočí. A keďže väčšinou na takýchto býčích zápasoch sa zaúčajú novillerovia, ktorí sa za každú cenu snažia predviesť svoju odvahu, o vzruch a hororové scény tu nie je núdza. Program vypĺňa sedem zápasov. Po dva býky pripadajú na skúsených toreadorov, jeden pre nováčika.
Prvý nastupoval rutinér menom Manolo Cortéz. Neurobil chybu, ale tiež nezaujal. Publikum zdvorilo zatlieskalo, ale nestačilo to na to, aby čestný predseda korridy povolil odrezať porazenému, mŕtvemu býkovi ucho, či dokonca chvost ako trofej. Pri korride neodmysliteľná kapela teda zahrala medzihru a už nastupoval elegán Fernando Cepeda. Plnil úlohu miláčika publika dokonalo. Nechýbala ani milovaná deva v hľadisku, ktorej pred zápasom venoval svoj slávnostný plášť. Ako v dobrej dramaturgii prišiel po ladnom víťazovi, ktorý si odniesol dve býčie uši, nervák Martin Pareja-Obregon. Nevypočítateľný, nervózny a chvíľami chybujúci. Akoby len pripravoval pôdu pre skutočný bonbónik korridy, nováčika Leocadia Domingueza. Ten sa ako nováčik so svojim býkom naozaj potrápil. Tréma z neho urobila upachteného hrdinu, ktorý sa chvíľu nadnášal v klasickej matadorskej kohútej póze a hneď na to sa váľal v piesku arény. Našťastie žiadny zásah býka vytrvalca nezranil a tak nielen na tretí krát zviera konečne dorazil, ale z milosti publika dostal šancu vylepšiť si reputáciu aj na mimoriadne pridelenom, druhom býkovi. Publikum sa nesťažovalo, veď za tie isté peniaze videlo o zápas viac a kým sa skončil, nováčik ešte zopár krát okúsil pristátie do piesku arény. Vždy sa ale zdvihol, až kým nakoniec a definitívne nepadol jeho druhý a v tejto korride posledný býk. Ak teda raz budete v Španielsku a budete chcieť vidieť býčie zápasy, radím vám dobre – vyhnite sa drahým arénam, kde sa na býka musíte pozerať ďalekohľadom. Už v najbližšej dedinke možno budú miestne býčie zápasy, kde si budete môcť koridu takmer doslova ohmatať…
(pokračovanie)
Viac informácií o Španielsku nájdete na http://www.walkers.sk/spanielsko.php.
