Švajčiarsko – to je krajina, o ktorej si myslíme, že musí fungovať, ako tie ich povestné hodinky. Prišiel som tam na spisovateľský pobyt a hneď sa mi priam ponúkol príbeh, ktorý to vyvracia.
Rajom pre spisovateľov je tu malý kaštieľ, ktorý kedysi dávno zakúpil slávny nemecký vydavateľ Ledig Maria Rowohlt. Budova so zrkadlovou stenou v salóne ja obklopená hospodárskymi budovami, tri metre vysokým múrom a stromami. Z terasy je nádherný výhľad na Ženevské jazero. A o ten ide.
Keby kaštieľ neobklopovali tie stromy, výhľad by mal aj sused. A ešte by tým zvýšil cenu vlastného domu pridanou hodnotou. Tvrdí sa, že Švajčiari sú flegmatici. Aj preto sa sem sťahujú celebrity z celého sveta, lebo tu si ich v súkromí nikto nevšíma. Neďaleko kaštieľa sa tak usídlil Phil Collins a chodieval si zahrať na klavíri v tom salóne so zrkadlovou stenou, ktorá vraj vytvára úžasnú akustiku. Ale ten sused rozhodne vraj nie je flegmatik.
Požiadal správkyňu kaštieľa, aby zoťali tie stromy, čo mu bránia vo výhľade. Keď to
odmietli, tak tam v noci preliezol, vyvŕtal do nich diery a otrávil tie stromy…
Ale nepomohol si, doviezli tam iné…
Tak sa mstí aspoň tým, že kradne z dvora drevo po tých otrávených stromoch.
Súd s ním vraj nemá zmysel, skoro ako u nás. A to pritom zďaleka nemáme tak dobré merače času, ako oni…
Gustáv Murín
Ukážka z knihy cestovných príbehov “Komáre v raji” dokončenej vďaka štipendiu Fondu na podporu umenia.
