Wimbledon – šampionát uniforiem

Mal som tú česť vidieť veľké rôzne spoločenské podujatia, vrátane návštev prezidentov, ale nikdy a nikde som nenarátal toľko uniforiem na plochu a počet divákov ako vo Wimbledone. Do tejto bitvy nastupujú všetky britské uniformované zbory, snáď s výnimkou letcov. Sú tu klasickí „bobbyovia“, mestskí policajti, miestni policajti, poddôstojníci pozemného vojska (vstup do kráľovskej lóže stráži seržantka s metálmi cez pol skvostne vypätej hrude), námorníci (na ich čiapkach som zaznamenal mená slávnych bojových lodí ako HMS Dolphin, Neptun a Victory) a navrch zvlášť objednaná a tiež najpočetnejšia ochranná služba Shorrock Guards. Medzi tým sa ešte motajú povestní londýnski požiarnici a armádni veteráni snáď ešte z Búrskej vojny, v ošerpovaných ťažkých uniformách a na nich živou expozíciou medailí. Posledne menovaní sú na ozdobu, predposledne menovaní pre všetky prípady. Všetci ostatní sú korektní, ale ostrí chlapíci a ženy, odhodlaní zasiahnuť v každej podozrivej chvíli.

Nájdete ich na všetkých postoch aké si len môžete predstaviť. Len v tlačovom centre majú tri kontrolné stanovištia. Stoja pri vežičkách televíznych kamier a to aj vtedy, keď tam žiadne kamery nie sú. Kontrolujú sedadlá po každom zápase na Centrálnom kurte. Pri každom vchode do hľadiska Centrálneho kurtu (a narátal som ich 64!) stoja dvaja. Prvý kontroluje, či môžete vstúpiť. Druhý – kedy môžete vstúpiť. Pri vchodoch do areálu, obklopeného vysokým betónovým múrom na vrchu s ostnatým drôtom, overujú ručným scanerom kódy všetkých, kto vstupujú s legitimáciou. Kontrolujú aj samotných usporiadateľov bez ohľadu na to koľkými vysielačkami sú práve ovešaní. Zvláštne legitimácie majú šoféri privážajúci potraviny, aj ich závozníci. Špeciálnu legitimáciu mal elektroinštalatér prichádzajúci k severovýchodnej bráne a kontrolovali ho v priebehu tridsiatich minút zakaždým, keď bránou prešiel. Kontrolujú šoférov, ktorí privážajú novinárov v mikrobusoch a samozrejme aj tých novinárov. Kontrolujú trénerov, funkcionárov, aj hráčov. Len André Agassi, pozorujúci zo zadného sedadla služobného Jaguára tlačenicu pred bránou, mal tú výsadu prejsť bez zdržania. Šofér limuzíny však po splnení povinnosti musel do desiatich minút opustiť areál. Diváci, ktorí odídu z areálu a chcú sa ešte vrátiť, dostanú na ruku značku, ktorú pri návrate overujú policajti pod ÚV-lampou. Wimbledon – to je asi najväčšie neozbrojené nasadenie ozbrojených síl Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska od čias vojny o Falklandské ostrovy.

Autor: Gustáv Murín

 

Viac informácií o Veľkej Británii nájdete na http://www.walkers.sk/velkabritania.php.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

NIČ NIE JE STRATENÉ (Anglický príbeh)

  Ak veľmi chceme a sme vytrvalí, dejú sa zázraky. Dokonca aj v chráme tradícií, prísnych pravidiel a formalít – Wimbledone… „Stůj noho, posvátná místa jsou kamkoli

Wimbledon – chrám svetového tenisu

„Blíži sa druhá hodina poobede a divákov sa zmocňuje napätie, nedočkavosť narastá, od jedného k druhému preskakuje neviditeľná iskra.“ Tak píše o prvom dni wimbledonského