Miesto činu: Berlín, Brandenburská brána. Čas: október 2004, večer.
Stojím na širokom bulvári a dívam sa k západnej časti mesta. Mohol by som pokojne prejsť mohutným stĺporadím, ale akýsi zvláštny pocit mi v tom bráni. Úcta k histórii, bázeň, pokora… Ešte pred pätnástimi rokmi by ma pri podobnom pokuse, pravdepodobne, skosila dávka zo samopalu. Dnes sa tu premávajú autá a chlapci na skejtbordoch, alebo kolieskových korčuliach.
Obďaleč stojí zaujímavá dvojica. Otec s dospievajúcou dcérou. Po chvíli pozorovania dedukujem, že ide o milenecký pár. On – muž v najlepších (teda v mojich!) rokoch. Ona – mladá dievčina, hľadajúca istotu. On – starý chren, ktorý zakáša manželke. Ona – prefíkaná žaba, ktorá ide po peniazoch. On – úspešný podnikateľ, ktorý si chce užiť. Ona – naivná hlupaňa, ktorá si myslí, že ho uloví…
Takýchto variant by sme vymysleli nespočetne, a určite by aspoň jedna zodpovedala skutočnosti. To však nie je dôležité. Dôležité je, že obaja hovoria po slovensky.
On: Tak, tu sa kedysi začínal Berlínsky múr…
Ona: Aký múr, miláčik?
On: Berlínsky.
Ona: To je logické, sme predsa v Berlíne… A kde je teraz?
On: Zbúrali ho.
Ona: Zbúrali?.. A prečo?
On: Rozdeľoval mesto na dve časti.
Ona: Na aké časti?
On: Na Východný a Západný Berlín.
Ona: Aha… A prečo?
On: Bola taká doba. Hovorilo sa tomu Studená vojna.
Ona: Oni bojovali v zime?
On: Tomu ty nerozumieš, chrobáčik… Studená bola preto, že sa nebojovalo, ale svet bol
napriek tomu rozdelený.
Ona: Ale ty si hovoril, že bol rozdelený Berlín.
On: Áno, Berlín, aj celé Nemecko.
Ona: Ale Československo rozdelené nebolo.
On: Nie, Československo nie…
Ona: A prečo sa potom rozdelilo? Kvôli studenej vojne?
On (rozmýšľa): Neviem… Ale Československo sa rozdelilo neskôr, potom, ako sa rozpadol
Sovietsky blok.
Ona: Aký blok? Hovoril si, že tu bol postavený múr, ktorý rozdeľoval Berlín…
On: No áno, potom čo zbúrali Berlínsky múr, rozpadol sa Sovietsky blok a o rok nato sa
zjednotilo Nemecko.
Ona (rozmýšľa): To je akési čudné. Múr zbúrali, blok sa rozpadol a Nemecko sa zjednotilo…
On: Máš pravdu, je to čudné… Ale tomu ty nemôžeš rozumieť, si veľmi mladá… našťastie.
(pobozká ju na čelo)
Ona: No počkaj… Tak mi to vysvetli!
On: To je veľmi zložité, chrobáčik. A dnes to už nemá žiaden význam. Dôležité je, že ten
múr už neexistuje.
Ona (po chvíli namosúrene): Prečo mi to nechceš vysvetliť? Myslíš si, že som hlúpa?
On (hlboký vzdych): Tak dobre. Ten múr postavili Rusi, kvôli Američanom…
Ona: Rusi? A prečo tu boli Rusi?
On: Pochop to, bolo po vojne!
Ona (netrpezlivo): To si už hovoril, nie som hlúpa! Bola to Studená vojna a…
On: Nie Studená, ale Druhá svetová! Studená vojna bola neskôr, po tej druhej, ktorú vyhrali
Spojenci…
Ona: Kto boli Spojenci?
On: Rusi a Američania.
Ona: Tak prečo si potom stavali medzi sebou múry?
On (nervózne): Lebo Nemecko prehralo vojnu!
Ona: Prosím ťa, nekrič na mňa!.. Chcem iba vedieť, ktorú?
On: Tú druhú, samozrejme… Počúvaj, chrobáčik, nepôjdeme radšej na večeru?
Ona: Nezahováraj! Chcem vedieť, prečo tu stál Berlínsky múr a prečo ho zbúrali?! Tak mi to
konečne vysvetli!
On (nervózne): Také veci sa nedajú vysvetliť človeku, ktorý má dvadsať rokov!
Ona (plačlivo): Aha.. Tak podľa teba som hlúpa, podľa teba ničomu nerozumiem?!
On (chce ju objať): Ale to som nepovedal, chrobáčik…
Ona (odsotí ho): Daj mi pokoj!! Celý čas som vedela, že ma podceňuješ! Som ti dobrá len do
postele!
On: Ale to predsa nie je pravda, chrobáčik… Ľúbim ťa!
Ona: Prestaň! Si obyčajný pokrytec! Urážaš ma na každom kroku! Nechcem ťa už v živote
vidieť!… (s plačom uteká preč)
On: Počkaj, chrobáčik!.. Ja ti to vysvetlím… (uteká za ňou)
Scéna sa skončila. Zafúkal jesenný vietor a mňa preskočila smrtka. S rešpektom som pozrel na Brandenburskú bránu a mlčky som sa poklonil. Berlínsky múr tu už pätnásť rokov nestojí a predsa stále rozdeľuje ľudí.
Rasťo Piško, október 2004 (s dovolením autora z pripravovanej knihy TURISTICKÁ SALÁMA – poviedky o cestovaní, viac nájdete TU)