Minulý rok ma pri prechádzke s miestnym znalcom kultúry i spoločnosti, Martinom Valom, na našej prechádzke od Červenej veže (vyhliadky-reštaurácie v ruinách) po veľkoúspešnú reštauráciu Furman (ktorá tou úspešnosťou získala kvantitu hostí a prišla o kvalitu príliš rýchlo servírovaných jedál) fascinovalo pole nad obcou Banka.
Je totiž úžasné vyšliapnuť si pár krokov do kopca a ocitnúť sa s civilizáciou za chrbtom na poli, ktoré je rovnaké, ako bolo pred stovkami rokov.
Ale, mení sa!
Minulý rok to boli úchvatné pohľady na lány obilia prežiarené vlčími makmi.
Tentoraz len repka olejka, hoci už tesne pred odkvitnutím.
Vychutnajte si to so mnou:
A zase inak:
Stratení naprieč poľom:
A tento pohľad ma priam nadchýňa:
Príďte sa pokochať!
