Bohuslav Šulek – prírodovedec, jazykovedec a publicista v Chorvátsku

Dr. Karol Bohuslav Šulek (* 22. apríl 1816 Sobotište – † 30. november 1895 Záhreb) bol slovenský prírodovedec, jazykovedec a publicista. Narodil sa v rodine evanjelického farára Jána Šuleka. V sobotištskej evanjelickej škole dostal základné vzdelanie. V rokoch 1828 – 1837 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde získal výborné filozofické, teologické a prírodovedné vzdelanie. Bol spoluzakladateľom Spoločnosti československej. Krátky čas zastupoval chorého otca v úrade ako levíta. Keďže nenašiel primerané miesto k službe v domovine, odišiel v roku 1838 do Slavónskeho Brodu v Chorvátsku k jednému zo svojich bratov, Michalovi, ktorý tu pôsobil ako lekár. Mal celkom 17 vlastných i nevlastných súrodencov. V Záhrebe sa vyučil za sadzača a už v r. 1841 vedie známu Gajovú tlačiareň. Tu sa dokonale naučil srbsko-chorvátsky jazyk. To bol základ jeho ďalšej vedeckej, spoločenskej, filozofickej i prírodovednej činnosti. Redigoval časopisy Danica ilírska, Branislav, Narodne novine, Hospodársky list, Pozar. Aktívne sa podieľal na vývine kultúrneho a politického života. Od 1858 až do 1865 bol editorom a jedným z iniciátorov časopisu POZOR. Bol mimoriadne plodným novinárom a vedeckým propagátorom. V roku 1867 bol povýšený na doktora vied.V roku 1868 vydal svoje najslávnejšiu politickú prácu Naša pravica. Bol členom Juhoslovanskej akadémie vied a umení a jej sekretárom od roku 1871 až do svojej smrti.

V Záhrebe ukončil svoje štúdia na tamojšej univerzite. Napísal niekoľko učebníc pre gymnáziá i vysoké školy z oblasti prírodných vied. V r. 1874 bol zvolený za tajomníka Chorvátskej akadémie vied a umení, ktorej členom bol od jej založenia. Zostavil slovník chorvátsko-nemecko-talianský.

V roku 1884 chorvátsky časopis Vienac /veniec/ vydávaný v Záhrebe napísal: “História chorvátskej literatúry zapíše Šuleka medzi prvých a najzaslúžilejších svojich spisovateľov. Už za prvé roky, ktoré v Chorvátsku prežil, stal sa on, rodený Slovák príkladom, ba lepšie povedané vzorom, ktorý radi nasledovali všetci, čo chceli po chorvátsky písať. Nemienime zmenšovať nikomu zásluhy, keď povieme, že Šulek bol u nás prvým štylistom.“

Mesto Záhreb mu udelilo titul čestného člena. B. Šulekovi na evanjelickej fare v Sobotišti odhalili v auguste 1968 pamätnú tabuľu, ktorú dala zhotoviť Juhoslovanská akadémia vied a umení a Matica chorvátska.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bogoslav_%C5%A0ulek

https://www.sobotiste.sk/historia-obce/karol-bohuslav-sulek/

https://pam.epocha.sk/pamatniky-zahorie/okres-senica/bohuslav-sulek-1815-1895-sobotiste

https://www.ecav.sk/aktuality/spravodajstvo/spominame-na-vzacnych-evanjelikov-bohuslav-sulek

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

Divoké rituály staroveku opakujeme aj dnes?

     História nás učí, že veľkonočnú šibačku sme prebrali od starovekých Rimanov podľa ich sviatku luperkálií. Ale sexuálna symbolika, podľa Sigmunda Freuda, číha všade. Tak