Literárny projekt pod týmto názvom som zaviedol ešte ako predseda PEN klubu na Slovensku. Vtedy sme vyrážali na cesty po našej domovine štyria i piati. Už niekoľko rokov na túto úlohu stačím sám. Tentoraz boli hlavnými bodmi na trase Zvolen, Prešov a Spišská Nová Ves. A cestou tam i späť možnosť podpísať moje knihy pre vianočný trh.

Prvý deň 

   Autorovi najbližšie sú okrem vydavateľa hlavne knihovníčky a predavačky v kníhkupectvách. S niektorými sa poznáme už roky. Vo veľkopredajni Panta rhei vnútri City Arény v Trnave sa ma ujala Kristy. Potešilo ma, že k nim už dorazila aj moja najnovšia kniha.

V tom istom komplexe ale s vchodom zvonku otvorili novú veľkopredajňu Martinus, otvorenú len asi mesiac. A vedúca menom Žaneta by mohla nadšenie ku knihám rozdávať.

Do tretice v tomto meste som navštívil kníhkupectvo Panta rhei presťahované do komplexu Tesco, kde mi pani Zdenka mohla ponúknuť na podpis len staršie tituly.

V Nitre to už dobre poznám, keďže sa tu zastavím každý rok. V Galérii Mlyny ma v Panta rhei privítala Alex a celá škála mojich starších i najnovších titulov.

V OC CENTRO mi Lucia v Martinus-e ukázala moje knihy vzorne vystavené.

V MAX sme v Panta rhei s pani Zdenkou už starí známi.

V Leviciach je kníhkupectvo Panta rhei v obchodnom dome v centre mesta. Za pultom sa tu zvŕta Kristína.

Šnúru podpisoviek som v ten deň končil vo veľkom obchodnom centre Europa vo Zvolene, kde je v Panta rhei vedúcou pani Renata.

Podvečer ma v Krajskej knižnici Ľ. Štúra čakal pozorne komponovaný program, kde sa na moje aj staršie knihy (napríklad už vypredanú zbierku poviedok „Zvieratá, ja a iné prózy“) v úlohe moderátora pýtal redaktor RTVS Michal Várošík, úryvky z nich čítal herec DJGT Ondřej Daniš. V pozoruhodne priestrannej historickej sále bola skvelá účasť starších i mladých čitateľov, ktorí si priniesli moje knihy na podpis.

Pochopiteľne prevažovali tie s mafiánskou tematikou. Ocenili teda, že hneď po besede nasledovala premiéra ďalšieho dielu pripravovanej série TV dokumentov na túto tému. Tentoraz to bol TV-dokument „Jozef Roháč – príbeh zabijaka mafie“. Na to som sa slávnostne obliekol do indonézskej svadobnej košele, osobného daru pána veľvyslanca Purba.

To všetko do detailov pripravila pani zástupkyňa riaditeľky Lenka Malovcová v rámci celej série takto komponovaných literárnych večerov. Vďaka vzornej propagácii podujatia prišiel až z Detvy aj kronikár rodu Murínovcov, Matúš Murín, aby ma pozdravil za všetkých vzdialených aj blízkych príbuzných, či aspoň spríbuznených.

Druhý deň

  Ráno ma vo Zvolene čakala beseda hneď pre dve školy – gymnázium a SOŠ dopravné na osvedčenú tému „Najúspešnejší Slováci a Slovenky vo svete“ podľa projektu, ktorý už roky realizujem na špeciálnej web-stránke, založenej  s finančnou pomocou Audio-vizuálneho fondu. Stihli sme aj prebrať slovenčinu ako svetový jazyk podľa jednej z kapitol knihy „Všetko je inak“, ktorá už pred rokmi vyšla vo vydavateľstve Matice slovenskej.

Hneď po besede ma čakal viac ako 200 kilometrový presun do Prešova. Dorazil som práve včas, aby som o 13:15 predniesol pred naplnenou aulou Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity prednášku na tému „Prepojenie ekonomiky a organizovaného zločinu, zákonitosti a hrozby“. Tému navrhol pán dekan prof. Ing. Róbert Štefko, PhD. a mňa samého zaujala možnosť iného pohľadu na tému, ktorej sa venujem už od roku 1995, kedy som začal ku svojim budúcim knihám o mafii zbierať podkladový materiál. Pán dekan dobe odhadol, že záujem študentov bol naozaj veľký. Prišli dokonca aj moji priatelia na Facebooku z Košíc.

Nebol však už čas na diskusiu (tú si objednali už na najbližší budúcoročný termín), lebo vzápätí ma čakala cesta do Spišskej Novej Vsi, kde už v Mestskej knižnici čakali starší čitatelia a medzi nimi aj výtvarník a aktivista Gabriel Huraj s manželkou až so Sabinova. Beseda uvedená samotným riaditeľom knižnice, pánom PhDr. Jozefom Lapšanským, PhD., bola na tému mojej najnovšej knihy „MAFIÁNI 4 – Piťovci kontra Takáčovci“, ale stihli sme prebrať aj vybrané kapitoly z mojej staršej knihy „Návod na dlhovekosť“.

Povzbudiť ma prišiel aj dobrovoľne dosluhujúci primátor Ján Volný a literárny kolega Janko Petrík, takže sme večer zakončili v pozoruhodnej reštaurácii „Nostalgie“ (áno, je to český názov), kde ma očaril svojou pohotovosťou a nezničiteľne dobrou náladou čašník Tomáš.

Pred besedou som ešte stihol podpísať moje mafiánske knihy v predajni Panta rhei.

Tretí deň

   Ráno patrilo besede pre študentov gymnázia v Spišskej Novej Vsi. Napriek osvedčeným témam, tentoraz som bol sklamaný. Už to pozorujem nejaký čas a prvý ma na to upozornil môj literárny majster a tútor Ryszard Kaupsćinsky. Podľa neho globalizácia je v skutočnosti amerikanizácia tohto sveta. Žiaľ aj s efektom ohlúpnutia časti našej mládeže k čomu prispievajú rôzne „reformy“ školstva z dovozu. Videl som ich výsledok už pred rokmi na kanadskom gymnáziu, kde som mal hodinovú besedu. Márne. Tak prázdne tváre bez záujmu som dovtedy ešte nevidel. Ale aspoň nerušili, boli disciplinovaní. Žiaľ v Spišskej Novej Vsi bola časť študentov nielen bez záujmu, ale aj bez úcty k ostatným. Takže to bol boj o ich pozornosť. Ale oplatilo sa aspoň pre tých ostatných. Jednou besedou sa však ťažko naprávajú také nevedomosti, ako že nikto z nich si nespomenul, kto bol Robinson (??), čo je termofor a po veľkom úsilí si aspoň jeden spomenul, kde je Panama.

Vzápätí po besede som sa vydal na cestu domov so zástavkami v kníhkupectvách.

V Liptovskom Mikuláši som zastihol regionálnu manažérku Ľudku, vďaka ktorej som sa dozvedel, že aj v Ružomberku už je predajňa Panta rhei.

Vďaka nej a pani Anke som zažil zvláštnu dilemu. V Mikuláši bolo mojich kníh podstatne menej, než mi ponúkli na podpis v Ružomberku. Znamená to, že sú v Ružomberku pohotovejší, alebo v Mikuláši pri predaji úspešnejší. Keďže pani manažérka Ľudka obľubuje aj moje knihy, obe stratégie fungujú.

V Martine moje prvé kroky viedli k priateľovi a literárnemu kolegovi Jankovi Cígerovi, ktorí obetavo udržuje v budove Živeny knihami preplnený antikvariát a po vzore legendárneho Hrebendu šíri knižnú kultúru aj po dedinách a dedinkách stredného Slovenska.

Janko Cíger ma upozornil, že pôvodná predajňa Martinus presídlila do väčších a modernejších priestorov v OC Galéria, kde ma srdečne privítal celý dámsky kolektív.

Odtiaľ som si zaskočil do Slovenskej národnej knižnice, aby som odovzdal dva povinné výtlačky môjho už 50-teho titulu. Hoci viem navariť len čaj a dať zohriať párky, tentoraz je to príručka o gastronómii vďaka už päť rokov trvajúcemu projektu „Dni národnej kuchyne“, ku ktorému prispelo na SOŠ Farského č. 9 už šestnásť veľvyslanectiev a zúčastnilo sa ho 31 veľvyslancov. Knihu pokrstili cukrom, soľou, čiernym korením a červenou paprikou pri príležitosti Dňa albánskej kuchyne (22.11.2018) veľvyslanci Rakúska, Turecka, Albánska a riaditeľ školy, Dr. Jozef Horák.

V predajni Panta rhei v OC Tulip ma čakalo milé prekvapenie. Pani Dana s kolegyňami naaranžovali moje knihy naozaj vzorne.

Nasledovala Žilina a predajňa Panta rhei v Auparku, kde sme sa zvítali so známymi dámami Dášou a pani Ivetou, ktorá má spoločnú fotografiu z môjho dávnejšieho podpisovania kníh dokonca nad pracovným stolom.

Za tie roky už som zažil všeličo, ale aj tak ma občas niečo dokáže zaskočiť. V predajni Martinus v SC Mirage to bola otázka mladej predavačky, či má istotu, že moje knihy podpisujem naozaj ja (??). No, ešte som nepočul, že by sa niekto vydával falošne za mňa a podpisoval moje knihy a ešte sa pri tom nechal aj vyfotiť osadenstvom kníhkupectva. Ale, kto vie… Rozhodne, na tej fotke vyzerám naozaj prekvapene 🙂

V Panta Rhei v žilinskom OC Dubeň už vyzerám zase v pohode. Pani Barborka ma potešila najväčším počtom výtlačkov mojej najnovšej knihy za celú šnúru podpisoviek, čo som na tom výjazde mohol podpísať. Vďaka!

   Do trenčianskeho Panta rhei v OC Laugaricio som dorazil po 250 kilometrovej jazde s deviatimi zástavkami a tak som ocenil, že som pri podpisovaní mohol sedieť.

Za tri dni som tak absolvoval na trase 953 kilometrov jeden komponovaný literárny večer z mojich kníh, premiéru nového dielu TV dokumentov o mafii, prednášku pre plnú aulu Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity, besedu pre dospelých, dve besedy pre študentov a sedemnásť podpisoviek. A ako sa hovorí u našich krajanov v srbskej Vojvodine – dobro došli!

Gustáv Murín