Vďaka štipendiu FPU som sa po 33 rokoch vrátil k ústrednej téme mojej prvotiny, ktorá pre vtedajšiu komunistickú moc neprípustný obsah nemohla na Slovensku vyjsť, a tak ju vydalo české vydavateľstvo Mladá Fronta hneď aj v českom preklade, a asi s najčeskejším názvom v histórii českej literatúry. Na Slovensku nevyšla už ani po roku 1989, ale je snáď ešte dostupná v antikvariátoch.
Ústrednou témou vtedajšej novielky a dnešného románu, ktorý vychádza vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, je záchrana našej histórie, ukrytej v náhrobných kameňoch na historickom Ondrejskom cintoríne v širšom centre hlavného mesta Bratislava.
Tak sa spolu prizrime bližšie, kto všetko formoval hlavné mesto Slovenska, a aké osudy sú s tým spojené:
Czikann Moritz von Wahlborn – Vrchný finančný radca, politik a diplomat. Bol rakúsko-uhorským vyslancom v Číne (1896–1905) a Srbsku (1905–1907). Sobášom sa spriaznil s významnou uhorskou rodinou Zichyovcov.
Schinszky Johnann – Hlavný skladník Dunajskej paroplavebnej spoločnosti, bol držiteľom vojenskej medaily, medaily za statočnosť, jubilejnej a čestnej medaily.
rodina Salzleitner – Alois Salzlietner bol významným bratislavským architektom a staviteľom. Spolupodieľal sa na stavbe Reduty v roku 1913, kalvínskeho kostola na Námestí SNP, škôl na Palisádach a Zochovej ulici či bývalého Ústavu hluchonemých na Moskovskej ulici v Bratislave.
Brath Kornhuber rodina – Andreas Kornhuber bol v rokoch 1852 až 1861 profesorom botaniky a zoológie na bratislavskej reálke a gymnáziu. Na jeho podnet vznikol v Bratislave v roku 1856 Prírodovedecký spolok, neskôr premenovaný na Bratislavský lekársky prírodovedecký spolok. Od roku 1861 prednášal na Vysokej škole technickej vo Viedni, kde sa stal od roku 1880 jej rektorom.
Jiringer Jozef – Verejný činiteľ a filantrop, mal mnohé neoceniteľné zásluhy najmä pri založení Prešporskej prvej sporiteľne. Mal mimoriadne zásluhy aj na poli dobročinnosti. Bol zakladateľom dobročinných ústavov, mestského polievkového spolku, fondu na podporu skrytej biedy, z ktorého sa malo vyplácať jednotlivcom alebo rodinám po dvadsať korún.
Plhal József – Šéfinžinier úradu kráľovského katastra, podieľal sa na vzniku a vytvorení približne 90 katastrálnych máp v Uhorsku.
Bode Ferdinand – Podľa Bodeho bola pomenovaná jedna ulica v Horskom parku. Bode dal mestu k dispozícii bezplatne niektoré pozemky.
Braunecker Anton – Význačný občan, zaslúžil sa o výstavbu v Podhradí koncom 18. a začiatkom 19. storočia.
Gürth Johann Jakob – Symbolický hrob postavený Radou mesta Bratislavy. Zaslúžilý archivár, ktorý ako prvý usporiadal mestský archív podľa moderných zásad. Bol povestný svojou vytrvalosťou a usilovnosťou, v archíve pôsobil až do svojej smrti v roku 1860.
Justi Henrich – Jeden z najvýznamnejších mešťanostov Bratislavy. Z jeho iniciatívy vznikol Bratislavský mestský okrášľovací spolok. Pričinil sa o dláždenie mnohých bratislavských ulíc. Inicioval reguláciu Dunajského nábrežia, prehĺbenie Hlbokej cesty a v roku 1868 vytvorenie Horského parku. Na jeho podnet sa v meste začala stavať kanalizácia a vyšli stavebné predpisy. Na jeho počesť dalo mesto vybudovať a osadiť v Horskom parku pomník, ktorého autorom je A. Rigele.
Könyöky Jozef – Významný pedagóg a popredný činiteľ bratislavského kultúrneho života. Bol spoluzakladateľom Bratislavského mestského okrášľovacieho spolku a hlavný iniciátor zriadenia Mestského múzea (1868).
Werner Peter – Výrobca slávnych klavírov pre Ferencza Liszta a ďalších veľkých hudobníkov doby. Podľa reklám uverejnených v Pressburger Wegweiser mali fabriku na výrobu klavírov, obchod i požičovňu klavírov. Firma ponúkala tiež domáce aj zahraničné harmóniá, cimbaly a pianína. Tradíciu firmy Werner v Bratislave založil Peter Werner. Do svojich osemnástich rokov žil v Bavorsku, potom sa vo Viedni vyučil za výrobcu klavírov. Odtiaľ prišiel do Bratislavy, kde v roku 1840 prevzal dielňu Jakuba Kojanicu. Wernerovcom patril aj malý dom na Hviezdoslavovom námestí. A práve na úzkej parcele tohto objektu si dal v roku 1902 Ján Werner postaviť podľa projektu firmy Kittler a Gratzl nový moderný štvorposchodový podpivničený objekt s novobarokovou fasádou. Wernerovci zabezpečovali aj opravy a ladenie nástrojov. Kvalitná práca odborníkov firmy bola ocenená na viacerých výstavách, napr. v rokoch 1892, 1896, 1899 a 1902. Ján Werner bol významným Bratislavčanom, ktorý podporoval spoločensko-umelecký, no najmä hudobný život v meste. Bol členom mestskej rady, aj dozornej rady Prvej bratislavskej sporivej banky, predsedom Cirkevného hudobného spolku a v rokoch 1903-1905 predsedom Bratislavského speváckeho spolku. Po úpadku výroby od roku 1914 sa firma preorientovala už len na predaj klavírov, hlavne značiek Petrof, Förster, Steinway et Sons, Ehrbar, ako aj na opravy a požičiavanie hudobných nástrojov. Firma, poskytujúca na svoje služby desaťročnú záruku, zanikla až konfiškáciou po roku 1945. Od roku 1945 vykonával funkciu národného správcu v rodinnom podniku skladateľ a dirigent Tibor Andrašovan, ktorý bol dobrým priateľom pána Alexandra Wernera a snažil sa udržať a zveľadiť vyše storočnú tradíciu firmy rodiny Werner v Bratislave…
Verím, že moja najnovšia kniha bude pre vás inšpiráciou aj k takýmto poučným prechádzkam historickým Ondrejským cintorínom.
Knihu z vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov dostanete v každom dobrom kníhkupectve, ale môžete ju mať aj hneď vo forme e-knihy a na objednávku aj v printovej podobe.
Napísanie románu podporil z verejných zdrojov
formou štipendia Fond na podporu umenia.
