Tí, čo netúžia po vysokohorských túrach, v tejto krajine ocenia najviac centrálne údolie so susediacimi a po stáročia vzájomne súperiacimi kráľovskými mestami Kathmandú (Kantipur = Mesto krásy), Patan (Lalitpur = Mesto umenia) a Bhadgaón (Bhaktapur = Mesto pobožných). Kým hlavné mesto patrí budhizmu aj hinduizmu, Patan je prevažne budhistický a Bhaktapur naopak hinduistický. Kathmandú nesie svoj názov od roku 1143 podľa slova „kasthamandupa“, čo v sanskrite znamená „drevená sála“. Je to mesto „tisíc bohov“ a jedinej „žijúcej bohyne“ na svete. Volá sa Kumari a stelesňuje ju vždy iné, starostlivo vybrané dievčatko až kým sa prvou menštruáciou nestane plodnou ženou. Nemá nič iné na starosti len sa nechať nosiť, pretože pre jej božstvo je nedôstojné dotýkať sa nohami zeme.
Všetko zaujímavé v Kathmandú nájdete v starej štvrti Thamel so stredovekými uličkami bez názvov. Väčšina turistov je ubytovaných práve tu v rôznych malých penziónoch so sľubnými názvami a skromnými podmienkami. V niektorých izbách je v noci počuť červotoče. Osadenstvo je však milé a atmosféra týchto malých komunít náhodne zblížených cudzincov až rodinná. Neďaleko je aj hlavné námestie Durbar so starým palácom a stupňovitými chrámami. Jeden z nich je skutočným objavom pre našinca odchovaného na knihe staroindickej erotiky Kámasútra. Je totiž pod strechou zdobený drevenými plastikami presne tých podivuhodných erotických polôh ako v knižnej predlohe. V blízkych uličkách môžete lacno nakúpiť suveníry, oblečenie i obutie, ktorých trvanlivosť však nie je zaručená. Zato tu majú viac internetových kaviarní ako u nás. A cestovných kancelárií je tak veľa, že jedna (GreenHorizon) sa dokonca špecializuje na Čechov a Slovákov. Ale rozumné je vždy porovnávať ich ceny a služby s inými, pretože bez takejto kontroly radi zabúdajú na dobré mravy i lásku k našej vzdialenej domovine. Na severozápadnom okraji mesta je jedna z najkrajších budhistických stúp Swayanbunath, vykladaná zlatom a korunovaná trinástimi zlatými prstencami symbolizujúcimi trinásť stupňov k dokonalosti budhistického učenia. S ňou súperí na severovýchodnom okraji mesta pre zmenu najväčšia stúpa Boudhanath. Obe s veľkými očami Budhu na štyroch stenách odkiaľ vidia do celého sveta. Tie oči si môžete odniesť aj vy, vyšité zlatou niťou na bavlnenom tričku. V Kathmandú sa ešte oplatí kúpiť modlitebný mlynček na rúčke a thanku s mandalou (na koži namaľovaný symbol vesmíru a času). Vyhľadávaným je aj nôž v masívnom koženom puzdre preslávených bojovníkov kmeňa Ghurkov, ktorí sa vyznamenali aj v službách britskej armády ešte za druhej svetovej vojny. Mimochodom, v celom Nepále (do ktorého sa zmestí Slovensko tri krát a obyvateľov má viac ako štvornásobne viac) je 60 národností a kmeňov hovoriacich 30-timi základnými jazykmi. Kto po ránu rád ocení pohľad z okna na skutočne nádhernú scenériu a má slušnú zásobu peňazí, vymení lacný penzión v špinavej uličke za terasovitý hotelový komplex v blízkom údolí Godavari. Každý deň pobytu sa môže nadchýnať výhľadom na krásne malebné údolie s riečkou, ryžovými poliami a malým chrámom na horizonte.
Patan, Bhaktapur a Pokhara
Kathmandú oddeľuje od Patanu len svätá rieka Bagmati. Na jej brehu sa pred chrámom boha Šivu Pashupatinah spaľujú mŕtvi, ktorých popol jej vody odnesú až do najsvätejšej rieky Ganga v Indii a z nej do nekonečného oceánu. Pohľad na napoly spálené mŕtvoly si však môžu dopriať len skutočne silné nátury z radov našincov. Ako prakticky všade, aj na tomto posvätnom mieste poslednej rozlúčky vládne špina a navyše aj puch z tlejúcich tiel a špinavej, mútnej vody. Do toho stáda opíc, ktoré by na ruby obrátili aj lepšie vyzerajúce miesto. Mestečko Patan je plné chrámov, ktorých väčšina je opäť zhromaždená na hlavnom námestí. Patrí sem Zlatý chrám z 12. storočia, ale napríklad aj Chrám tisíc Budhov vykladaný množstvom kachličiek. Najmä chrámy v blízkych uličkách obývajú celé rody Patančanov a tak nie je ničím výnimočným, ak sa pri soche niektorého z bohov motajú deti, alebo tu polihuje starec. Nečakajte mystické miesto veľkých estetických zážitkov. Skôr akýsi vždy trochu inak usporiadaný sklad religióznych symbolov, kde čistota veriacej duše nekorešponduje s čistotou posvätných miest. Práve pre blízkosť k hlavnému mestu je Patan preplnený turistami a tak výlet trolejbusom do blízkeho Bhaktapuru je príjemným osviežením. Podarilo sa tu zachovať stredoveký ráz jadra mesta, ktoré je aj preto uzavreté a pri jeho bránach vyberajú vstupné. Durbar a chrámy už vám budú povedomé, ale ak máte chvíľu čas, rozhliadnite sa po výrobkoch miestnych remeselníkov. Doma zaujmete napríklad originálnou drevenou kravatou, ktorá sa dá aj nosiť, lebo sa skladá z drevených dielcov na gumičke. Cestou späť sa mi prihovoril muž menom Heru Raj Pantey, keď vedľa mňa usádzal jednu zo svojich dvoch malých dcér. Vyzeral ako spokojný úradník stredného zaradenia i veku, ale hneď mi venoval svoju útlu knižku básní, celý vytešený z takej udalosti. Aj v Nepále teda stretnete viac básnikov v trolejbuse než v limuzínach a džípoch. Tých džípov je tu paradoxne menej, než u nás na rovných asfaltkách, hoci tu by mali väčší zmysel.
Údolie v údolí
Pre tých, čo si potrpia na úchvatné scenérie naživo, odporúčam malebné údolie Godavari pri Kathmandu. Výhľad z terasy hotelového komplexu ponúka až neskutočnú scenériu vreckového údolia s riečkou, ryžovými poliami a malým chrámom na horizonte. Toto mini-údolie v rámci centrálneho údolia okolo hlavného mesta, ako keby naprojektovala Príroda hlavne pre turistov. V jeho najvyššom bode je aj zaujímavý chránený park.
text: Gustáv Murín
foto: Ján Krč-Jediný
