Každý, kto aspoň raz zažil dovolenku „all inclusive“, má predstavu, čo nám sľubovali komunisti ako raj na zemi. A ono to funguje! Keď si priplatíte…
V Tunise je to rovnaké a predsa iné.
Poznajú nás tu
Tunisko už zažilo vlnu našich turistov, ktorá opadla po ich revolúcii v roku 2010 na polovičný počet pobytov, teda 30 tisíc, v roku 2014.
Pre nových návštevníkov treba zdôrazniť, že obľúbený mýtus o bakšišoch platí len pre tých, čo mu chcú uveriť. Ak prichádzate so zájazdom, tak máte izbu vopred pridelenú a strkať recepčnému nejaké „všimné“ môže mať len ten efekt, že sa vás po ubytovaní opýta, či ste spokojní. Pridelenie izieb je teda lotéria, kde tí menej šťastní dostanú izbu, kde nefunguje klíma a ešte navrch aj tečie. Reklamácie zvládajú miestni hoteloví manažéri so stoickým pokojom – všetko sľúbia a takmer nič neurobia. Je teda na vás, či niektoré nedostatky prejdete s rovnakým stoickým pokojom alebo dovolenku strávite spisovaním nikdy nekončiaceho zoznamu nedostatkov. Tunis ešte stále patrí medzi krajiny, kde aj pri najlepšej dobrej vôli stále ešte dosť vecí nefunguje.
Na pláži vám ponúknu obvyklú sadu služieb vrátane otrávene sa tváriacej ťavy na pohladenie a fotografovanie. Miestna turistická polícia pôsobí sympaticky a nevtieravo. Vždy nájdete dosť miesta na lehátkach pod slnečníkmi, ktoré sa oplatí napriek všetkým krémovým faktorom využívať, lebo slnko je tu neobvykle ostré. Paradoxne k vysokým denným teplotách sú noci pri mori chladné, takže si oddýchnete ničím nerušeným spánkom. Lotériou sú medúzy a morské riasy, ktorých sa občas navalí toľko, že ich z pláže zberajú bagrom.
Naopak iste oceníte vzorne udržiavanú, pestrú hotelovú zeleň i pokosené trávniky a exotické kvety. Miestni obchodníci ovládajú zopár potrebných slov v ruštine, poľštine a aj slovenčine (napr. pokrikom „zadarmo“, čo samozrejme neznamená, že ich tovar je naozaj zadarmo). Ľahko sa tu teda dohovoríte „turištinou“, čiže zmesou všetkých slov, na ktoré si v iných jazykoch spomeniete.
Pre dámy nízkeho sebavedomia sú tu zástupy miestnych mužov, ktorí vás budú obdivovať takmer na každom kroku. Pokiaľ ich prejavy obdivu udržíte v primeraných medziach, budú ich rešpektovať. Ale, samozrejme, aj toto je krajina, kde prekvitá sex-turizmus a Európanky sú veľmi žiadané, kým desaťtisíce Tunisaniek majú malé alebo nulové možnosti nájsť si partnera. Nevylučuje to, pravda, šťastné zmiešané manželstvá, vďaka ktorým máme spoľahlivé sprievodcovské služby z radov tu vydatých Češiek, či Sloveniek.
Čo treba vidieť
Cestovná kancelária vám iste ponúkne dosť možností na výber. Určite by ste nemali minúť príležitosť vidieť ruiny Kartága, ktoré starovekí Rimania nenávideli tak, že ho nielen zrovnali so zemou, ale ešte aj posypali soľou, aby tam nič nerástlo. Našťastie, ani tento úlet „vzorov civilizácie“ sa celkom nepodaril. Blízko ruín postavili ohromujúce Antoniove kúpele a neďaleko je aj bizarný staroveký cintorín neviniatok, zrejme pozostatok ľudských obetí.
Najväčší zachovaný amfiteáter po starovekom Ríme je v mestečku El Jem, v Sousse vás zaujme mešita podobná pevnosti a ak by toho bolo málo, oproti stojí pravá pevnosť Ribat. Z jej veže môže zahliadnuť skutočne impozantné pôvodné hradby mesta na horizonte.
Na turistov je zrejme najlepšie pripravený Hammamet zachovalou históriou i modernými turistickými rezortmi. A Medina (teda vlastne bazár) je v každom meste esenciou starovekej tradície stoviek malých obchodíkov.
Pochopiteľne, pohodlie výletu organizovaného cestovnou kanceláriou si musíte priplatiť. Pre dobrodružnejšie povahy odporúčam využívať hustú sieť liniek tzv. „luáž“, teda mikrobusov na znamenie. Sú biele s hrubým červeným, či modrým pruhom. V kľúčových mestách, ako je Soussa ich na autobusovej stanici nájdete stovky smerujúce na všetky svetové strany. Pasažierov je maximálne osem a ceny primerané. Je pozoruhodné, koľko pri tom stretnete ľudí, čo vedia po rusky, dokonca zopár slov aj po slovensky a česky a vedia aj kde je naša domovina pod Tatrami.
Kamkoľvek sa takto pohnete, dávajte si však pozor na preochotných dobrovoľných sprievodcov, ktorí od vás na úvod nič nechcú a potom aj tak natrčia dlaň. Je to o to trápnejšie, keď vás pozoruhodným pamätníkom prvého tuniského prezidenta Habíba Bourguibu v Monastire prevedie už od vstupu neznámy dobrovoľník „zadarmo“, potom si vypýta všimné a keď zmizne, zjaví sa skutočný, oficiálny sprievodca s nepríjemnou otázkou, ako ste sa tam dostali, riešiteľnou len ďalším poplatkom.
Ramadán je všade
Ak si myslíte, že keď nie ste moslimi, tak sa vás ich pôstny mesiac netýka, mýlite sa. Kaviarničky a reštaurácie sú síce behom dňa otvorené, ale v nich neobsluhujú. Tie čo obsluhujú, majú vstupné dvere polepené novinami, aby pravoverných neurážalo, že sa počas dňa popíja, hoci len káva či čaj. Odvážnejší vás obslúžia aj na terase kaviarničky v Monastire, ale to je výnimka. Keď sme sa na to pýtali na ulici miestnej dámy, ochotne nám venovala práve kúpenú fľašu malinovky, ale o takej slobodomyseľnej kaviarni nevedela.
Ak by ste ani nevystrčili nos z turistického rezortu, pôst vás dostihne aj v tomto chráme hojnosti. A to v povestnom „ramadánovom syndróme“, kedy sa vyhladovaní a vysmädnutí čašníci s chuťou pred hosťami hádajú s rovnako nervóznymi kuchármi, či recepčnými. Ako mnohé dobre myslené obecné nariadenia, aj tento mesiac pôstu (obdobný menej drastický jarný pôst pozná predsa aj kresťanstvo) sa mení na mesiac nočného obžerstva a nadmerného hodovania.
Veľkou výhodou je, že personál hotelov z drvivej väčšiny abstinuje a tak manažéri nemusia robiť opatrenia, aby sa alkohol po ceste k hotelovým hosťom nestrácal. Odpadajú teda kupóny a iné poistky správnej konzumácie a vo vyhradených hotelových baroch sa nalieva naozaj podľa hesla komunizmu „každému podľa jeho potrieb“. Mimochodom, čo podnikavejší cudzinci (najmä z Kanady) si takto dokážu zariadiť „all inclusive“ svadobnú hostinu, keď mladomanželia majú pobyt spojený so svadobnou cestou a hostia prídu práve na rozhodujúci, svadobný víkend!
Nezabudnite sa v hoteli rozhliadnuť po možnosti vymeniť obvyklé švédske stoly s nemastno-neslanou univerzálnou várou a presladenými zákuskami aspoň raz behom pobytu obedom typu BBQ, či večerou á la carte. Oboje dobrý hotel ponúka zadarmo, len si treba včas rezervovať stôl.
Pre tých, čo ušetrili za „all inclusive“ je dôležité vedieť, že alkohol v Tunisku bežne nedostať. A ilegálne predajne síce existujú a dovedie vás tam ostrieľanejší taxikár, ale je to príliš adrenalínový šport, aby ste ho aj s prípadnými komplikáciami absolvovali na dovolenke.
Je to bezpečné?
Túto slávnu otázku z filmu „Maratónec“ si kládlo aj pätnásť slovenských novinárov, ktorí sa zúčastnili tzv. press-tripu organizovanom pražskou pobočkou Tuniskej turistickej agentúry ONNT. Ten bol plánovaný pred teroristickým útokom v múzeu Bardo, ktorého obeťami sa stalo 21 turistov z deviatich krajín a ich tuniský sprievodca. Na moje prekvapenie agentúra trvala na pôvodnom termíne aj programe, čo ma zaujalo a tak som išiel.
Pravdupovediac očakával som zvýšené bezpečnostné opatrenia okolo našej novinárskej skupiny, ale žiadne som neobjavil. Nemali sme ochranku, policajné vozy sa okolo nás len mihli a nemali sme obmedzený pohyb. Tak sme sa s kolegami v noci prešli do ľudoprázdneho prístavu v Port El Kantaoui a cez malebnú apartmánovú štvrť v rámci jachtárskej maríny sme nikým nerušení zašli aj do miestneho nočného klubu, ktorý bol plný domácich aj turistov. Neplánovane sme navštívili aj múzeum Bardo, ktoré je naozaj skvostom nielen exponátmi, ale aj svojou architektúrou. Novým bezpečnostným opatrením je policajná hliadka so samopalmi pri vchode na parkovisko múzea, paradoxne pri vchode do samotného múzea už nie a aj kontrola scanerom je len formálna. Najviac ma prekvapilo, že v múzeu sa neuskutočnili zatiaľ žiadne opravy a stopy po streľbe sú jasne viditeľné všade – na vitrínach, stenách aj oknách.
Pred múzeom je už urobený štýlový pomník obetiam, je totiž urobený ako mozaika a toto múzeum je mozaikami najmä z rímskych čias preslávené. Kuriozitou je, že v zozname zabudli na francúzskeho turistu a tak je tam jeho meno len dolepené.
Celkovo možno považovať atmosféru v krajine za tak uvoľnenú, že keď sa nám dve kolegyne stratili v labyrinte Mediny, teda bazáru v Sousse, sprievodca a zároveň riaditeľ pražskej pobočky ONTT Mohamed Oussama BEN YEDDER sa nad ich osudom nijako neznepokojoval a naozaj sa po polhodine zjavili samé. Neviditeľné oči bazáru pozorne strážia bezpečnosť cudzincov, čo je v priamom záujme majiteľov miestnych obchodíkov celej krajiny.
Po útoku v múzeu Bardo odvolalo svoju dovolenku v Tunise 3 000 slovenských klientov, ale v miestnych rezortoch sme našli v pohode sa rekreujúcich Nemcov. Jeden z nich bol v tom istom hoteli, na tej istej izbe a pri tom istom stole už 140 krát a zjavne s tým nemieni prestať.
Žiaľ, 26.6.2015 prišiel ďalší brutálny útok. Tentoraz priamo na plážach s následkom 27-mich mŕtvych. Majte na svojich cestách oči otvorené…
P.S. Pre tých, kto sa odvážia postupne opäť prichádzať do Tunisu na dovolenku, jedno praktické varovanie. Málokto z našincov vie, že kurací kebab tu pripravujú tak, že kurča „homogenizujú“ vo veľkom bubne aj s kosťami. V plátkoch takto opečeného mäsa teda ostávajú úlomky kostí. A keď sa vám takáto rozdrvená kosť dostane do hrdla, môže dôjsť k takým komplikáciám, ktoré vedú až k smrti. Tak prípad medzi slovenskými turistami už poznáme. A zomrieť pre takú banalitu, to človeka naštve aj na smrteľnej posteli 🙁 . Dajte si radšej hovädzí kebab, to hoviadko sa predavačom do toho bubna nezmestí 🙂
Autor: Gustáv Murín
Pôvodne publikované v časopise Trend č.15/2015.