Edita Gruberová (* 23. december 1946, Bratislava – † 18. október 2021, Zürich, Švajčiarsko) bola slovenská sopranistka svetového mena.
Študovala na Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Debutovala v roku 1968 v úlohe Rosiny v opere „Barbier zo Sevilly“. Napriek úspechu u publika i u kritiky jej SND angažmán neponúklo. Po ukončení štúdia spievala v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Po úspešnom predspievaní pôsobila v sezóne 1969/1970 súčasne ako elévka vo viedenskej Štátnej opere. V roku 1970 do Viedne odišla, vzhľadom na politickú situáciu na prahu normalizačného obdobia, zdanlivo bez možnosti návratu.
V roku 1970 dostala angažmán vo Viedenskej štátnej opere ako Kráľovná noci v „Čarovnej flaute“. Jej medzinárodná kariéra ako koloratúrnej speváčky, predovšetkým v belkantovom odbore, sa začala v roku 1974, keď úspešne spievala Kráľovnú noci v Glyndebourne (Spojené kráľovstvo) a rok neskôr v Salzburgu. Nasledovali vystúpenia v newyorskej Metropolitan Opera, Milánskej La Scale, v Royal Opera House v Londýne, v parížskej Národnej opere, bavorskej Štátnej opere a v rade ďalších. Gruberová bola čestnou členkou Viedenskej štátnej opery.
Repertoár Edity Gruberovej sa orientoval takmer výhradne na party mozartovské, straussovské a na postavy talianskeho bel canta. Viacerým z nich dala modelové interpretačné podoby, ktoré sú, aj vďaka skvelým hudobným nahrávkam s renomovanými dirigentmi, natrvalo zapísané v zlatom fonde svetovej opery.
Na umení Edity Gruberovej nefascinoval len zázračný talent, ale aj spôsob zaobchádzania s ním. Vďaka dokonalému spoznaniu svojich dispozícií, mimoriadnej vokálnej inteligencii a v neposlednej miere aj vďaka obdivuhodnej pracovitosti a profesionalite spievala vyrovnane vo vynikajúcej forme vyše štyri desaťročia. Obrovský arzenál výrazových prostriedkov, jedinečné zvládnutie technickej bravúry, spojenie lyrickej koloratúry s neobyčajnou mierou frapujúcej zvukovosti urobili z Edity Gruberovej jednu z najväčších koloratúrnych sopranistiek 20. storočia a súčasne absolútnu „jednotku“ nedlhých slovenských operných dejín.
Výber z rozhovoru pri príležitosti jej vystúpenia v rámci festivalu „Viva Musica!“ v Bratislave:
Žijeme v dobe „rýchlokvasených hviezd“. Vaša dlhoročná kariéra preto predstavuje v dnešnom opernom svete niečo skutočne výnimočné. Myslíte si, že je problém v hodnotách a postojoch k umeniu, s ktorými prichádzajú mladí adepti spevu do praxe, alebo sa stávajú „obeťami“ hudobného biznisu?
Myslím si, že ide o odraz života, sveta, v ktorom žijeme. Všetko je rýchlejšie, mám pocit, akoby sa i Zem točila rýchlejšie a deti rástli rýchlejšie než kedysi. Pôsobí to samozrejme i na mladých ľudí, ktorí chcú všetko dosiahnuť rýchlo. Na to, aby sa niekto vyvíjal a napredoval, je však potrebná trpezlivosť, ak ju niekto nemá, je to problém. Ja som vo Viedenskej štátnej opere potrebovala sedem rokov, kým som sa dostala tak ďaleko, že som si povedala: „Už to konečne ide.“ Vtedy som mala občas dojem, že stagnujem, no dnes som za ten čas vďačná, pretože si myslím, že som sa tým vyškolila. Nikto ma nehnal hneď na začiatku na prestížne pódiá, nedostávala som príliš ťažké úlohy, oboje sa dnes akosi stalo módou. Mladí speváci a speváčky hneď na začiatku kariéry predspievajú v slávnych operných domoch, hneď ich angažujú a dostanú najväčšie roly. Za pár rokov sa osamostatnia, idú na voľnú nohu a už to „fičí“. Ak si pri tom oni alebo ich agentúry nedajú dostatočný pozor, je dosť možné, že okolo štyridsiatky budú mať „vyspievané hlasy“.
Je možné objaviť reálne spevácke kvality formou predspievaní, kde sa interpret akoby zbavuje vlastnej sebaúcty a cíti sa viac „tovarom“ než umelcom? Niet inej cesty?
Súvisí to aj s tým, že operné domy sa, pochopiteľne, snažia získať nové mladé hviezdy, aby pritiahli publikum, priniesli nové zážitky a zvýšili návštevnosť, najmä ak ansámbel nie je veľmi zaujímavý. Ja si ale myslím, že cestou k úspechu by bolo aj to, keby v samotných ansámbloch vyrastali mladé talenty, s ktorými by sa zaobchádzalo opatrne a nezverovali by sa im hneď od začiatku najväčšie roly, pretože keď je človek mladý, ľahko podľahne ilúzii, že všetko zdolá. Aj ja som tak začínala v Banskej Bystrici: dali mi Violettu v Traviate, spievala som všetky tri titulné roly v Hoffmanových poviedkach – a už vtedy Jaro Blaho písal: „Dávajte pozor!“ Myslela som si, čo to on vypisuje, veď to je úplne v poriadku, spievam predsa s malým orchestrom… Spievala som teda Traviatu, ako ma „Pán Boh“ stvoril. Mala som vtedy, samozrejme, za sebou už šesť rokov konzervatória, no absolútny nadhľad nad technikou to ešte ani zďaleka nebol. Ten prišiel až v priebehu ďalšej kariéry.
Jej život ukočila tragická nehoda vo vlastnom dome…
Diskografia (výber)
1994: Queen of Coloratura – Teldec, CD
1995: Famous Opera Arias – Orfeo, CD
1996: Gruberova – Wahsinns Scenes, Mad Scenes – Nightingale records, CD
1996: Hymnus – Nightingale records, CD
2005: The Queen of Belcanto Volume I – Teldec, CD
Kompilácie
2005: Vinšujeme Vám… (vianočné koledy) – Musica, 13. „Búvaj dieťa krásne“
Zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Edita_Gruberov%C3%A1
https://www.theatre.sk/novinky/Edita%20Gruberov%C3%A1
https://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/rozhovory/1329-edita-gruberova
https://zena.pluska.sk/prominenti/tragicka-nehoda-edity-gruberovej-dcery-roku-rozpredali-jej-majetok
Spracoval: Gustáv Murín
