Stanislav Dusík bol slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ v Taliansku

Stanislav Dusík (* 6. jún 1946, Boleráz – † 6. december 2019, Florencia) bol slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ. Bol členom tímu pre skúmanie Turínskeho plátna. Medzi jeho obľúbené témy patrila podoba Kristovej tváre. Dusíkove diela možno nájsť vystavené napríklad v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. Za svoje umelecké diela získal viacero ocenení. Získal viacero slovenských i zahraničných ocenení. Ilustroval takmer dvesto titulov a publikoval aj v literárnej oblasti. V roku 1980 vydal knihu poviedok „Boleráz, Boleráz“ a písal takisto eseje.

V Boleráze navštevoval základnú školu. Následne vyštudoval Strednú školu úžitkového priemyslu v Bratislave a Vysokú školu výtvarných umení. Na VŠVU vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. Jeho maliarsku tvorbu možno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú a monumentálnu maľbu s prevažne sakrálnym charakterom. V oblasti grafickej tvorby pracoval v rozličných technikách, prevažujú techniky hĺbkotlačové (lept, akvatinta, suchá ihla, mezzotinta).

V roku 1982 sa spolu s rodinou usadil v talianskej Florencii. Pôsobil tam ako maliar, grafik, pedagóg a organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Ako jediný výtvarník a ikonograf nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone. Obľuboval aj esejistiku. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone.

Ako profesor pôsobil na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii. V roku 2000 mu mesto Rím a Vatikán usporiadali výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na výstave Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu mal Dusík výstavu pod názvom Hlahol zvonov aj v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Získal nasledujúce ocenenia:

Cena Matice sloven­skej za ilustrovanie Shakespearovho Ham­leta, 1969
Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Florencie 1985
Cena na bienále exlibrisu v Poľsku 1986
Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989
Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell’Arte, Parma 1989
Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“, Pescara 2000
Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002
Prvá cena „Fiorino d’Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Florencie 2005
Cena Fra Angelica – Bratislava 2009

V jubilejnom roku sv. Cyrila a sv. Metoda v roku 2013, keď mu Matica sloven­ská udelila najvyššie matičné vyznamenania.

 

Zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Dus%C3%ADk

https://matica.sk/stanislav-dusik/

Stanislav Dusík in memoriam

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

Literatúra na cestách 2024

V tomto roku sme si pripomenuli 80-te výročie SNP a práve k tejto príležitosti bol zavŕšený môj projekt trilógie povstaleckých príbehov. Vďaka ústretovosti vydavateľstva MAGNET-Press

SLOVINSKO: Budeme si rozumieť?

Znám anekdota hovorí, že Slovinci sú Slováci, čo išli na dovolenku k moru – a zabudli vrátiť 🙂 V praxi to vytvára mylný dojem, že