Arthur Fleischmann (1896, Bratislava – 2. marec 1990, Tenerife) bol sochár slovenského pôvodu, ktorý bol priekopníkom v používaní plexiskla v sochárstve. Strávil čas na Bali a v Austrálii, kde bol centrom Merioola Group, a potom sa usadil v Londýne.
Študoval medicínu v Budapešti a Prahe, potom sa začal venovať sochárstvu a získal štipendium na Majstrovskej sochárskej škole na Akadémii výtvarných umení vo Viedni.
V roku 1937 opustil Európu, odcestoval do Južnej Afriky a Zanzibaru a potom strávil dva roky na Bali, kde s podporou holandského koloniálneho misionára otca Buysa konvertoval z rodného judaizmu na katolicizmus. Formy tradičných balijských tanečníkov sa stali celoživotným vplyvom na Fleischmannovu tvorbu. Fleischmann, ktorý utiekol pred japonskou okupáciou Holandskej východnej Indie, sa v roku 1939 presťahoval do Austrálie, kde sa stal centrom skupiny Merioola, pomenovanej po svojom dome na Rosemont Avenue, Woollahra. Bol zvolený za člena Spoločnosti umelcov v Sydney, kde vyrezával portréty prominentných Austrálčanov vrátane kardinála Gilroya, generálneho guvernéra Lorda Gowrieho, Sira Fredericka Jordana, Sira Johna Buttersa, Sira Percyho Spendera, klaviristu Gaultiera Volterru a huslistku Jeanne Gautier. Jeho dve najznámejšie diela z tohto obdobia sú pamätník stromu prianí z roku 1946 „I wish“ pre Royal Botanic Gardens v Sydney a „Bronzové dvere“ na Mitchellovom krídle Štátnej knižnice Nového Južného Walesu, ktoré udelil Sir William Dixson na počesť Davida Scotta Mitchella.
V roku 1948 sa Fleischmann vrátil do Európy a usadil sa v Londýne. V roku 1959 sa oženil s manželkou Joy a v roku 1961 sa im narodil syn, budúci fotograf Dominique Fleischmann. Fleischmann vytvoril sochy osobností tej doby, vrátane Lorda Robensa, opernej speváčky Kathleen Ferrier, herečky Joan Collins a baletky Svetlany Beriosovej. Jeho busta Trevora Howarda je v zbierke National Portrait Gallery.
Fleishmann bol priekopníkom používania plexiskla v sochárstve, vrátane niektorých pozoruhodných verejných diel. V roku 1956 spoločnosť Pacific Steam Navigation Company (PSNC) objednala „The Birth of Aphrodite“ (Zrodenie Afrodity) pre svoju loď Reina del Mar. Fleischmann tento kus vyrezal z poltonového bloku číreho plexiskla vytvoreného z laminovaných plechov.
Pre svetovú výstavu Expo v roku 1970 v japonskej Osake vytvoril plexisklovú fontánu pre britský pavilón s názvom „Harmónia a pokrok“.
V roku 1963 vystupoval v britskom spravodajskom filme „Pathe“ o plastike z plexiskla.
Jeho syn spomína (pravda.sk): „V Londýne je taká nemocnica, ktorá sa špecializuje výhradne na oči a zrakové problémy. Všetci ho tam už poznali, pretože sa mu vždy nejaký kúsok plexiskla dostal do oka. Sám si ho nevedel vybrať, pretože ho nevidel a tvar toho odlúpnutého kúska často kopíroval povrch oka ako kontaktné šošovky. Môj otec si však napriek tomu vždy zabúdal nasadiť okuliare, a tak bol pravidelným nemocničným návštevníkom.“
V roku 1977 jeho strieborná jubilejná krištáľová koruna, vyrezaná z masívneho bloku akrylu, bola odhalená kráľovnou Alžbetou II. v St Katharine Docks v Londýne na oslavu jej strieborného jubilea. Akrylový blok pôvodne objednal Stanley Kubrick ako mimozemský monolit vo filme „2001: Vesmírna odysea“, ale Kubrick ho odmietol v prospech kusu vyrobeného z čierneho čadiča.
Fleischmannovu tvorbu ovplyvnila jeho rímskokatolícka viera; je jediným umelcom, ktorý zo života vytesal štyroch pápežov. Jeho Tryptych posvätného ruženca (1958) bol objednaný pre Lady Chapel vo Westminsterskej katedrále. Pozostáva z troch čírych plexisklových panelov vyrezávaných v reliéfe. Jeho bronz pápeža Jána Pavla II. odhalil na ctihodnom anglickom kolégiu v Ríme osobne Pápež pri príležitosti 400. výročia kolégia v roku 1979. Medzi ďalšie neskoršie portréty patria Sir Charles Mackerras, baletka Doreen Wells a herec Barry Humphries.
Jeho posledným dielom bola vodná socha z plexiskla „Pocta objavu DNA“ inštalovaná v Štátnej knižnici Nového Južného Walesu.
V roku 2001 bola založená Nadácia Arthura Fleischmanna. Nadácia v spolupráci s Mestským múzeom a Magistrátom hlavného mesta Bratislavy pomohla zriadiť stále múzeum v dome na Bielej ulici č. 6 v Bratislave, kde Arthur Fleischmann vyrastal (žiaľ, bez väčšieho zájmu vedenia Mestského múzea a primátora Valla je „permanently closed“). Pripomína ho aj pamätná tabuľa v jeho londýnskom dome na Carlton Hill, Westminster. Tabuľu odhalili 28. júla 1998 rakúski a slovenskí veľvyslanci spolu so zástupkyňou primátora Westminsteru Joy Fleischmannovou a bývalým ministrom umenia Lordom Gowriem. Od roku 2004 je pamätná tabuľa na dome Favoritenstraße 12 vo Viedni (dnes hotel), kde žil a pracoval v rokoch 1934 až 1938.
Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/Arthur_Fleischmann
https://muzeumbratislava.sk/en/arthur-fleischmann-museum
https://pam.epocha.sk/pamatniky-bratislava/stare-mesto/arthur-fleischmann-1896-1990-biela-6
https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/412036-arthur-fleischmann-muz-ktory-schadzal-z-vysliapanych-chodnickov/
Spracoval: Gustáv Murín
