Je notoricky známe, že pohyb predlžuje život. Kazí to len príklad Winstona Churchilla, ktorý sa preslávil aj výrokom „Absolutely no sport“ a predsa sa dožil 91 rokov. Odvtedy všetci lenivci hľadajú tzv. „Churchillov gén dlhovekosti“. No a nám ostatným ostáva ten pohyb a otázka – bežať, či chodiť? A keď už má kde-kto z nás na hodinkách, či v mobile krokomer, koľko krokov denne je dosť?
Radšej len chodiť?
Kedysi populárny jogging bol podrobený skúmaniu prospešnosti. A štúdia financovaná Kongresom USA zistila, že môže aj škodiť najmä pre nevhodnú obuv a aj behanie po frekventovaných uliciach plných výfukových plynov áut. A tiež, priznajme si to, dať sa do behu – veď to robili naši predkovia len keď ich niekto naháňal alebo oni niekoho naháňali! Načo by inak behali? Dnes beháme odnikadiaľ nikam vraj pre zdravie a viacerí sa dokonca dali aj na maratón, ktorý už v starom Grécku zahubil posla od Maratónu. A existujú vedecké štúdie, síce dosť kuriózne, ktoré tvrdia, že maratónsky beh je aj dnes smrteľne nebezpečný. Ale iste by Vám ani vo sne nenapadlo to vedecké zdôvodnenie. Pre bežných smrteľníkov to výstižne opísala redaktorka Ona DNES, Lucie Šilhová: „…behať, čo bol donedávna môj hlavný zdroj pohybu, ma už fakt nebaví. Dlhé roky som čakala, kedy sa dostaví závislosť, ako mi všade sľubovali, ale nič také sa nestalo. Vždy som sa musela hecnúť. A čím som staršia, tým viac sa do behania musím nútiť. A tiež sa častejšie ozýva moje kverulantské druhé ja: Potrebuješ to vôbec? Nepotrebuješ, rozhodne rezolútne a dovolí rukám pritiahnuť perinu bližšie k telu, aby som tú rannú bežeckú hodinu mohla slastne prespať.“ Chodiť je teda prirodzenejšie, ale koľko je dosť?
Krokomer vymysleli Japonci
V roku 1964 boli v Tokiu olympijské hry a podľa hnonilne.sk: „Japonci, aby podporili športového ducha aj olympijskú myšlienku a vôbec naladili obyvateľstvo na blížiace sa hry, vymysleli prístroj na meranie krokov, kde bol nastavený práve limit desaťtisíc. Podľa dokumentu BBC, ktorý sa desaťtisícovému fenoménu venoval, bolo číslo zvolené na základe práce lekára Yoshiro Hatanu. Žiadny dlhoročný výskum v tom ale nebol.“
Odvtedy ubehlo polstoročie a lekári sú v týchto predpísaných dávkach opatrnejší. Profesor, MUDr. Aleš Linhart, DrSc., prednosta II. internej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe tvrdí (Rádiožurnál/Téma): „Všade nájdete číslo desaťtisíc. Skúste si to. Je to rada, ktorá nefunguje, ak sa chôdza nemá stať vašou dennou prioritou. Desiatka je skrátka frustrujúca. Skvelý kompromis je šestka. Pretože aj tá vás dostane do slušnej formy.“
Samozrejme, že sa z tohto „limitu zdravia“ stala mánia a mnohí si kúpili hodinky s elektronickým krokomerom. Profesor Linhart tvrdí že chôdza je zdravšia, než bicyklovanie a dokonca po nej aj chudnete. Jeho kolega kardiológ Jan Hugo to potvrdzuje z vlastnej skúsenosti. Aj on súhlasí s tým, že šesť tisíc krokov denne vám môže zmeniť život. A dodáva, že sa nesmiete príliš ponáhľať: „Ľudia majú často pocit, že musia chodiť príliš rýchlo, pretože chôdza je vlastne akýsi nedokonalý beh. Nie je to pravda. Chôdza je oveľa lepšia ako beh.“ Navyše sa podľa neho vydržíte pohybovať oveľa dlhší časový úsek, než keď sotva lapáte po dychu. Optimálna rýchlosť chôdze je päť až sedem kilometrov za hodinu.
Ktorá rada je tá dobrá?
A tu sme pri limitoch týchto dobrých rád, ako som to opísal v knihe „Návod na dlhovekosť“ (vypredanej v printovej podobe, ale dostupnej ako e-kniha). Tie si totiž aj protirečia! V tomto prípade môžeme citovať British Journal of Sports Medicine a štúdiu vedenú profesorom Emmanuelom Stamatakisom z University of Sydney Charles Perkins Center and School of Public Health. Vedci skúmali 11 štúdií dokončených v Anglicku a Škótsku v rokoch 1994 až 2008, aby zistili, či tempo chôdze človeka ovplyvnilo ich úmrtnosť, ako aj riziko úmrtia spôsobeného kardiovaskulárnymi chorobami a rakovinou. Viac ako 50 200 účastníkov uviedlo, ako rýchlo kráčali: „Za predpokladu, že naše výsledky odrážajú príčinu a následok, tieto analýzy naznačujú, že zvýšenie tempa chôdze môže byť pre ľudí priamym spôsobom, ako zlepšiť zdravie srdca a riziko predčasnej úmrtnosti, a poskytnúť tak jednoduchý odkaz na podporu kampaní v oblasti verejného zdravia.“ Zistenia sú vraj obzvlášť dôležité pre tých, ktorí nemajú čas chodiť viac, pretože rýchlejšia chôdza môže byť dobrým spôsobom, ako zvýšiť srdcovú frekvenciu. U osôb vo veku 60 rokov a starších, ktorí kráčali priemerným tempom, sa znížilo riziko úmrtia na srdcové choroby o 46 percent a u tých, ktorí kráčali rýchlo, o 53 percent. Takže jedni tvrdia kráčajte a neponáhľajte sa, iní zasa, že ak nenakráčate dosť kilometrov, máte ísť aspoň rýchlo. Na tú rýchlu chôdzu sú dokonca už aj kurzy s inštruktormi…
Ale do tretice môžeme citovať Philippu Hobsonovú, vedúcu kardiologickú sestru v charite pre srdcovo-cievne zdravie British Heart Foundation (Newsweek): „Existuje veľa štúdií, ktoré poukazujú na výhody chôdze pre zdravie srdca, ale nemôžeme dokázať, že môžete kráčať po ceste k dlhšiemu životu.“
Tak si vyberte…
Publikované pôvodne v Slovenských pohľadoch č.1/2021
