O Číne vieme akurát to, že prešla od maoizmu s množstvom ľudských obetí k zvláštnej forme komunizmu, ktorú by sme asi mohli vzdialene prirovnať k „socializmu s ľudskou tvárou“, o akú sa u nás pokúšali reformní komunisti na čele s Alexandrom Dubčekom. A na rozdiel od nich im to vyšlo až tak, že hoci sa stále nazývajú rozvojovou krajinou, majú zrejme najviac voľných prostriedkov v rukách štátu, ktoré vďaka prosperite investujú po celom svete. Našincovi však pri návšteve tejto krajiny udrú do očí tri veci.
Nie je tu tlačenica ako napríklad vo Vietname.
Doprava nekolabuje ako napríklad v Indii, ale aj v USA.
A na turistických trasách všade narazíte na ohromujúcu nadprodukciu – od bytov až po perly.
Čo s perlami?
Číňania vsadili na umelý chov sladkovodných perlorodiek. Z jednej dokážu získať až desať-dvanásť perál rôznej kvality. Takže v špecializovanej veľkopredajni nájdete perlové šperky s cenou od 20 000 do 200 jenov (od 2 700 eur po 27 eur). Keďže som nejavil záujem o kúpu, miestny sprievodca Peter (každý Ázijec, čo prichádza do kontaktu s Európanmi má takéto univerzálne meno) ma upozornil na produkty z perál, ktoré nemajú taký vzhľad, aby sa hodili na šperky. Je to kozmetika.
Tá má podľa našej sprievodkyne Moniky v Číne úspech len v prípade, keď má bieliace účinky. Číňanky si biela tvár prípravkami, ktoré obsahujú v lepšom prípade prírodné zosvetľovacie látky ako sú výťažky z moruší, či vitamín C. V horšom prípade je to tzv. Kojic acid, teda kyselina, ktorá sa extrahuje z húb a potláča tvorbu melanínu, čím pleť stráca okrem prirodzenej farby aj obranyschopnosť pred slnkom. Poslednou alternatívou býva biely púder na tvár. Nie je to však preto, že by sa chceli podobať Európankám, ale preto, že pleť nepoznačená slnkom bola tisícročia výsadou aristokratiek, ktoré vychádzali von zásadne len so slnečníkom. Táto móda paradoxne spôsobuje cudzinkám problém, aby sa tu dostali k u nás bežnej kozmetike bez bieliacich účinkov. Ešte aj deodoranty (ak ich vôbec kúpite, lebo Ázijci sa málo potia) majú tento efekt! Dokonca aj svetové kozmetické značky vyrábajú špeciálne sady krémov pre ázijský trh, lebo krém bez nápisu whitening by sa tu nepredával.
Dôrazne som sprievodcovi Petrovi vysvetlil, že moja žena a dve dcéry sa nemajú prečo bieliť. Nezaváhal a ponúkol mi zubnú pastu s perlovým práškom na bielenie zubov! Nakoniec som kúpil sadu krémov z výťažku perál a koreňa žen-šenu. Naozaj neviem, načo to tým mojím devám bude, ale zaujal ma fakt, že ten krém má tvar pyramídy guľôčok pôvabne naskladaných v geometrickom kruhovom tvare na seba. Nikde inde nevídané!
Všetkého je nadbytok
Nemôžete si to nevšimnúť. Bytová výstavba je ohromujúca. Vďaka tomu, že všetko vlastní štát, nie je problém zbúrať celú jednu štvrť domčekov a postaviť na jej miesto sídlisko z mrakodrapov. Tých je aj vďaka súkromným developerom tak veľa, že existujú už aj štvrte a mestečká duchov, kam sa ešte nikto nenasťahoval.
Štátny dirigizmus, inde tak zaznávaný, tu vedie k ďalšiemu paradoxnému javu, že napriek prirodzenému tlaku dedinskej populácie na presťahovanie sa do rýchlo rastúcich miest, neexistujú tu tzv. favely, teda ilegálne štvrte lepenkových, či plechových búd na bývanie, ako je tým zamorená latinská Amerika, ale boli aj pri Lisabone, či Belehrade a Budapešti. Ilegálnu výstavbu nepripúšťajú.
Nadbytok je aj jedál, ktoré sa podávajú i pre turistov na typickom stole s otáčavým kruhom, kam prinesú v plných misách obvykle dvanásť až štrnásť druhov jedál pre polovičný počet hostí. Je naozaj nemožné všetky tie dobroty skonzumovať. Mimochodom, Číňania pripisujú každému jedlu konkrétnu užitočnosť pre zdravie, čím idú už tisícročia opačným smerom, než najnovšie náš osvetový doktor Bukovský.
Je pozoruhodné, že sa tu neujali svetové fast-foodové reťazce. Majú totiž vlastnú podobu hamburgerov, ktorá je veľmi populárna. Dlhé rady stoja aj na „mesačné koláčiky“, ktoré sa podávajú v určitom ročnom období. V McCafe je kurací hamburger prispôsobený ich chuti a teda polosurový a korenistý. Neponúkajú tu čaj, len kávu a džús. Potraviny sú v obchodoch zväčša čínske a ázijské, výnimočne nájdete Snikers a čokoládu Milka. Zakladajú si na potravinovej sebestačnosti.
Každý kto bol v Indii alebo Vietname vie, aké ohromujúce sú vlny motoriek valiacich sa na vás z každej strany. Dokonca aj po chodníku. V Číne nemysliteľné. Hoci tu naozaj veľmi zriedkavo uvidíte hliadku dopravnej polície, široké viacprúdové ulice vôbec nie sú preplnené. Na iné si musíte dávať pozor. Čína je svetovou veľmocou vozidiel všetkého druhu na elektrický pohon. Drvivá väčšina mopedov (tie prevažujú) jazdí teda ako duchovia – nemáte šancu ich počuť. Vážnejšie je to večer a v noci, lebo kvôli šetreniu baterky neradi svietia.
No a ohromenie až na hranicu ochromenia na vás príde, keď sa dostanete na miestne tržnice, či štvrte obchodíkov, ako sú napríklad tzv. hutongy v Pekingu. Na čokoľvek si spomeniete, majú toho nadbytok – hodváb, jantár, nefrit, keramika, všakovaké čaje a o šperkoch zo striebra ani nehovoriac. Výsledkom je, že jednofarebná hodvábna šatka vás stojí ako plechovka miestneho piva.
Pri slávnom muzeálnom komplexe Terrakotovej armády pri meste Xian nájdete továreň, ktorá tých terrakotových vojakov produkuje naďalej – od takých do hrsti, až po nadživotnú veľkosť. A ochotne za malý príplatok nejakého urobia aj s hlavou podľa vašej podobizne!
Ak sa v duchu pýtate, kto toto všetko kúpi, tak to ešte zabúdate, že čínske fabriky chrlia denne tony ďalšieho tovaru. Veď aj preto úspešne zaplavili americký trh, kde by bežná americká rodina v prípade výpadku importu z Číny mala vážny problém zabezpečiť svoje každodenné potreby.
Príklady verejnej samoty
Desaťročia sme počúvali o preľudnení Číny, kvôli čomu oni sami zaviedli drastický štátny program kontrolovanej pôrodnosti len jediného dieťaťa na rodinu. Hoci od neho pred časom upustili, nestane sa vám tu ani v najväčších mestách, že by ste sa mačkali na chodníku ako napríklad v indickom Dillí alebo talianskom Ríme. Dokonca ani na obľúbených pamiatkach.
Ak máte naozaj šikovnú sprievodkyňu, akou je Monika Szabová, ktorá v Číne rok študovala, tak aj na slávnom Veľkom čínskom múre si môžete vychutnať samotu. Zavedie vás totiž na miesto, ktoré neobliehajú turisti a je úžasne fotogenické. Má to len jednu podmienku, musíte mať naozaj dobrú kondičku, aby ste sa doslova po štvornožky vyštverali po múre na horizont odkiaľ tie zábery urobíte. Múr totiž kopíruje strmý terén naozaj verne.
A je tu ďalší čínsky kontrast. Aj na takom vzdialenom mieste nájdete perfektne upravené WC. Tu sa ukazuje výhoda veľkej populácie. Na každej toalete nájdete obsluhu, vo väčšine sú ich tváre a krátke životopisy na nástenke pri vchode a na niektorých miestach nosia dokonca uniformy a majú aj hodnosti!
Obecne sa o čistotu vo veľkých mestách nemusíte báť. Sú tu všade čaty upratovačov a dokonca aj počas dažďa na Námestí nebeského pokoja chodí na tichom elektrickom mopede upratovač a zbiera papieriky.
Paradoxy na každom kroku
Čína je priveľká, aby na ňu stačil takýto krátky opis. Ale jej paradoxy stihneme vymenovať.
Niektorí z nás si ešte pamätajú záplavu veľkorozmerných transparentov s červeným pozadím a bielymi písmenami stupídnych hesiel typu „Človek náš cieľ“. Ak by niekomu ten pohľad chýbal, môže zájsť do Vietnamu. Ale nič také nevidíte v Číne. Je to pre našinca až neuveriteľné, ale ideologické transparenty naozaj kompletne prevalcovala bežná reklama. Ani na monumentálne pomníky si tu nepotrpia.
Výnimkou je obrovitý portrét „vodcu Maa“ nad vstupnou bránou do Zakázaného mesta. A opäť je to paradox, ak si uvedomíme, že to bol on, kto svojou „Kultúrnou revolúciou“ spustil ničenie práve takých pamiatok. Našťastie sa ich zachovalo dosť, aby sa oplatilo vychutnať si v Číne jej bohatú históriu a aj tradíciu úžasných záhrad, aká napríklad obklopuje Letný cisársky palác v Pekingu s umelo, ručne vykopaným obrovským jazerom, po ktorom sa miestni radi člnkujú. Ale za to člnkovanie zaplatíte bankovkou, kde je opäť portrét „vodcu Maa“. Je na všetkých bankovkách!
Nemôže vás to neočariť – ten paradox starých pamiatok a novej výstavby. Vychutnať si to môžete pohľadom z mohutných starovekých hradieb mesta Xian. Tie pamiatky sú tisícročné a naopak v kontraste s tým na prvý pohľad z autobusu, či vlaku akoby tu neexistovala bežná bytová zástavba staršia ako polstoročie. Čína sa mení pred očami, ale zároveň si úzkostlivo a pozorne stráži svoju obdivuhodnú minulosť.
Čína je iná!
Čína sa derie do popredia svetovej ekonomiky a zároveň pozoruhodným spôsobom odoláva globalizácii amerického typu. Ďalší paradox – Číňanky sledujú pozorne svetové trendy a predsa si zachovávajú mnohé len pre nich osobité prvky. Preto je pre Európanky, ktoré tu žijú dlhšie, problém v Číne zohnať make-up prirodzenej farby. V menších mestách takmer nedostať bežný deodorant. Samoopaľovací krém tu tiež nemá miesto. Dôvody sme si už povedali. A zabudnite na depiláciu. Číňanky si bežne nohy neholia. A čo vám hneď udrie do očí – aj tie staršie chcú vyzerať ako dievčatká. Na to nosia kopu priam infantilných doplnkov ako sú mašle, volány, flitre, brmbolce, opasky s podobizňou Mickey mouse, ružové Disney kabelky, lodičky s plyšovým brmbolcom… Miestnym mužom sa to páči a to je pre ne podstatné.
Skrátka, Čína sa stáva svetovou veľmocou. Ale po svojom. Presvedčte sa sami, stojí to za návštevu…
Pôvodne publikované ako reportáž Gustáva Murína v časopise Slovenka č. 42/2017.
