Dr. Ondrej Vízi zmapoval faunu Skadarského jazera zo strany Čiernej Hory

Dr. Ondrej Vízi (17. 8. 1948, Báčsky Petrovec, neoficiálne hlavné mesto slovenskej menšiny v srbskej Vojvodine), mal najlepšie možné slovenské školy – ZŠ Jána Čajaka a Gymnázium Jána Kollára. Na univerzite v Belehrade vyštudoval biológiu tak úspešne, že vzápätí prišla ponuka zúčastniť sa na medzinárodnom projekte financovanom slávnym Smithsonian inštitútom a Univerzitou vo Visconsine.

To ho posunulo do Čiernej Hory skúmať Skadarské jazero a tu nadobro aj zakotvil. Ako povedal Michalovi Spevákovi pre Slovenský svetový kalendár: „Bol som mladý, vydržal som. Už prvý pohľad na Skadarské jazero ma fascinoval. Vtedy bolo viac vtákov. Mal som svoj čln. A slobodu pohybu. Strávil som svoj čas neobmedzene na hladine Skadarského jazera, medzi rybármi v trstine. Jazero je totiž laboratóriom života.“

Je to najväčšia vodná plocha na Balkáne, ktorého rozloha kolíše od 356 do 376 km². Výskumníka Vízu zaujal fakt, že toto jazero je najzápadnejším miestom hniezdenia pelikánov. Časom sa venoval aj ich ochrane. Pracoval ako ornitológ v Biologickom ústave a neskôr v Republikovom ústave na ochranu prírody, ale do histórie vedy v Čiernej Hore sa zapísal predovšetkým ako zakladateľ a riaditeľ Prírodovedeckého múzea tejto malej krajiny.

Pre už zmienený kalendár to zhrnul slovami: „Múzeum bolo založené na lúke. Začali sme z ničoho. Mali sme stoly a stoličky požičané, a jeden počítač. Zamestnali sme mladých biológov. Ukazovateľ je, že múzeum z 25 zamestnaných má 14 vysokoškolsky vzdelaných ľudí, z čoho 6 doktorov vied nás kandiduje na takmer najvzdelanejšiu ustanovizeň v Čiernej Hore, ale možno aj v regióne. Spokojný idem do dôchodku…“

 

Zdroje:

https://www.slovenskykalendar.com/portret-vyznamneho-ornitologa-ondreja-viziho-z-ciernej-hory/

https://www.cbd.int/doc/world/me/me-nbsap-01-en.pdf

https://www.ucg.ac.me/skladiste/blog_1019/objava_56169/fajlovi/Obrazac%20PD%20Andrej%20Vizi.pdf

 

Spracoval: Gustáv Murín

Podobné články

Divoké rituály staroveku opakujeme aj dnes?

     História nás učí, že veľkonočnú šibačku sme prebrali od starovekých Rimanov podľa ich sviatku luperkálií. Ale sexuálna symbolika, podľa Sigmunda Freuda, číha všade. Tak