Generál Ivan Ševčík – sám proti zlu

Generál Ivan Ševčík viedol špecializovaný tím, ktorý zbavil Slovensko najbeštiálnejšieho mafiánskeho vraha Černáka. Vzápätí „za odmenu“ boli on aj jeho kolegovia doslova vyštvaní z Policajného zboru vtedajším ministrom vnútra Lipšicom na podnet insitného policajného šéfa Spišiaka. S nimi odišlo takmer 60 najšpičkovejších vyšetrovateľov, takže si mafia vydýchla. Lipšic v súčasnosti v úlohe špeciálneho prokurátora pomáha ohýbať právo tak, ako sa to akurát momentálnym mocipánom hodí hlavne na likvidáciu opozície a kritických hlasov. A to vyfabrikovanými kauzami, kde je vždy „organizovaná skupina“ aj keby sa jej údajní členovia v živote nevideli. Na to má k ruke „čurillovské komando“ na NAKA, ktoré plní takéto zvrátené politické zakázky. Tieto brutálne praktiky v hektickom začiatku viedli k násilnej smrti generála Milana Lučanského, najbližšieho spolupracovníka Ivana Ševčíka. Súbežne s tým sa už menovaný Spišiak vynoril zo zabudnutia, ako poradca ministra vnútra Mikulca, ktorý tieto špinavé praktiky kryl. Potom, čo vláda, kde bol aj Mikulec, skrachovala, prevzala ochranu nad „čurillovskou mafiou“ (ako to nazval predseda parlamentu Kollár) „progresívna“ prezidentka Čaputová a jej poskok v úlohe premiéra a zároveň náhradného ministra vnútra (za seriózneho pána Šimka, ktorý sa takým praktikám vzpieral). A zároveň sa ten istý zaumný insitný Spišiak stal „bezpečnostným expertom“ pseudo-straničky Progresívne Slovensko?! Toto všetko zrejme doviedlo generála Ševčíka, aby opustil pohodlie dôchodku a kandidoval za stranu SNS v nádeji, že jeho skutočná odbornosť napomôže, aby sa uvedené praktiky nielen zastavili, ale aj riadne vyšetrili.

O mnohom z toho hovorí generál Ivan Ševčík v rozhovore pre najnovšiu e-knihuMikuláš Černák prehovoril? Fakty kontra mýty“:

   Tento rozhovor začal skutočne nezabudnuteľne. Bol daždivý deň a v to ráno ma prijal minister vnútra Daniel Lipšic. V rozhovore zvlášť vyzdvihol prácu Špecializovaného tímu prípadu Černák, zloženého z vyšetrovateľov, operatívcov a prokurátorov. Viedol ho vtedy plk. Ing. Ivan Ševčík a už poobede v ten istý deň som sa s ním stretol na benzínovej pumpe na výpadovke z Bratislavy. Auto mal plné vecí, ktoré si odnášal z policajnej ubytovne. V ten deň bol bez bližšieho vysvetlenia odvolaný zo všetkých funkcií a preradený za radového vyšetrovateľa do rodnej Prievidze s platom nižším než výsluhový dôchodok. Odvolanie navrhol vtedajší prezident PZ SR Jaroslav Spišiak a podpísal ten istý minister vnútra Daniel Lipšic. Ševčík nevypol motor, mali sme prehodiť len pár slov. Ale stáli sme tam hodinu, mali sme si čo povedať. Tento dôsledný vyšetrovateľ výčinov slovenského podsvetia z Policajného zboru radšej odišiel. A doslova na smetisko, lebo riadiť smetisko bolo jeho prvé civilné zamestnanie. Veľmi symbolické, veď aj ako špičkový vyšetrovateľ triedil ľudský odpad. Spolu s ním bolo takto z činnej služby doslova vyštvaných takmer štyridsať najšpičkovejších vyšetrovateľov tých najzávažnejších kriminálnych prípadov. O to sa postaral vtedajší prezident PZ SR Jaroslav Spišiak. Vedľajším neželaným výsledkom bolo aj zbabrané vyšetrovanie vraždy advokáta Ernesta Valka. Také elementárne a nenapraviteľné chyby by skúsení vyšetrovatelia neurobili. Jaroslav Spišiak to zaklincoval svojimi vyhláseniami, ako vyšetrovanie zdarne pokračuje celkom falošnou stopou…

Spišiak navyše I. Ševčíka spolu s M. Lučanským krivo obvinil, proti čomu podali Trestné oznámenie. Spišiak sa im nakoniec musel ospravedlniť. Našťastie, po zmene vlády sa vrátili do policajnej služby, Ševčík vo funkcii generálneho riaditeľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby PZ SR. Prezident Andrej Kiska mu ku koncu roku 2015 udelil hodnosť generála PZ SR.

Toto je výber z nášho pôvodného knižného rozhovoru:

 

   V čom je Černák z hľadiska Vašej profesie výnimočný?

Ide asi o prvú hlavu organizovanej  skupiny v histórii slovenskej kriminalistiky, ktorá sa dostala pred súd a bolo vykonané takto úspešné dokazovanie. Bola to aj profesionálna výzva. Bojovali sme s nedokonalosťami právneho systému, „bojovali“ sme s obvineným a jeho advokátmi. To bojovali v úvodzovkách znamená, že sme sa museli vysporiadať s obranou obvineného, návrhmi advokátov. Tento boj bol veľmi korektný. Výnimočný bol aj z hľadiska spolupráce prokurátorov a vyšetrovateľov. Prokurátori sa zúčastňovali prakticky na všetkých procesných úkonoch a aktívne sa aj zapájali,  kládli otázky procesným stranám, prípadne viedli niektoré úkony. Prokurátori boli priamo v dianí okolo spisu a mali veľmi kvalifikovaný prehľad o pojednávanej veci.

 

   Kedy ste o Černákovi počul prvýkrát?

Prvýkrát som o Mikulášovi Černákovi počul, keď som riešil kauzy okolo bratov Mellovcov, konkrétne keď som väzobne stíhal Ivana Mella. To bolo asi v rokoch 1995-1997, kedy bolo vo veľkej móde vyberanie výpalného. Vtedy boli po Prievidzi po mnohých podnikoch zlato-čierne nálepky SBS Security 3 Banská Bystrica. A za touto firmou stál Mikuláš Černák. S ním boli spájané mená Ján Kán a Miloš Kaštan. Registroval som ho len po tej operatívnej línii, nestretol som sa s ním, nevypočúval som ho. V tej dobe som za firmu Security 3 vypočúval Miloša Kaštana.

 

   Ako ste sa dostal k jeho prípadu?              

V rokoch 1995-1997 som na mnohých prípadoch spolupracoval so šikovnými operatívnymi pracovníkmi. Musím povedať, že v súčasnej dobe je to špička v operatíve, ktorá sa zaoberá organizovaným zločinom. Majú neskutočný prehľad o celom dianí v organizovanom zločine na Slovensku približne od roku 1995. Už v roku 2004 existoval tím na trestnú činnosť Černáka a spol., ktorý dokumentoval trestnú činnosť orientovanú na východe Slovenska. Dokumentovali trestný čin vraždy Klešča a iné. Tento tím bol vytvorený pri Košickom odbore ÚBOK-u, ja som bol do neho zaradený ako vyšetrovateľ Policajného zboru.

 

   Ako vznikol špecializovaný vyšetrovací tím? Aké ste tam mal postavenie?                       

Operatívci, s ktorými som spolupracoval, získali poznatky k trestnej činnosti M. Černáka orientovanej na Banskú Bystricu, a tak vznikla potreba vytvoriť nový tím. Oslovili ma, ja som ponuku prijal, a bol som zaradený do tohto špecializovaného tímu ako vedúci.

V tomto prípade bola hádam po prvýkrát spolupráca Generálnej prokuratúry a vyšetrovateľov na takej vysokej úrovni. Pri tomto spise sa štyria prokurátori aktívne zúčastňovali na všetkých úkonoch. Takto získali perfektný prehľad o spise a na pojednávaní dokázali efektívne reagovať aj na drobné zmeny, prípadne odchýlky, či nezrovnalosti. Túto spoluprácu si pochvaľoval nielen vyšetrovatelia, ale aj prokurátori.

 

   Ako ten tím fungoval? Na koho ste sa mohol spoľahnúť a koho prácu by ste aj dnes ocenil?

Tím pracoval štandardne, podľa interných noriem. Bol to malý tím, zložený z vyberaných, spoľahlivých operatívcov a dvoch vyšetrovateľov PZ.  Keďže to boli dobrí operatívci a jeden mladý šikovný vyšetrovateľ, dalo sa spoľahnúť na všetkých. Bola to veľmi dobrá partia ako po profesionálnej, tak aj po kolegiálnej a aj ľudskej stránke. Takúto partiu ľudí málokde nájdete. Dalo sa na nich stopercentne spoľahnúť a plnili aj úlohy s termínom „včera“. Tento tím pracoval s plným nasadením, nehľadiac na osobné voľno. Keď to bolo potrebné, robilo sa aj niekoľko dní v kuse s minimálnymi prestávkami. Táto robota nás bavila, ako sa hovorí, odsýpalo to, darilo sa nám. Môžem povedať, že sme zažili kus poriadnej „žandárskej“, teda policajnej práce. Takého niečo nezažije už asi nikto.

Všetkých príslušníkov špecializovaného tímu by som ocenil na jednotku a zaslúžili by si aj ocenenie niekoho vyššieho. Tak isto by som ocenil všetkých nebojácnych  prokurátorov.

 

   Vy ste z Prievidze, kde kraľovali podsvetiu brutálnym spôsobom bratia Mellovci, ktorí spolupracovali s Černákom. Na nich ste musel naraziť asi tiež?

Pred rokom 1997, pred zadržaním Mikuláša Černáka, som ako vyšetrovateľ PZ stíhal Ivana Mella. Bolo to za vydieranie, vtedy bolo hlavným druhom činnosti týchto skupín vyberanie výpalného, kvalifikované ako vydieranie. Ivana Mella som mal vo väzbe. Samozrejme, že sa preverovali rôzne poznatky o trestnej činnosti týchto bratov a ľudí okolo nich.

 

   Dokonca aj Mečiar priznal, že so silným podsvetím si nevedeli poradiť, aj ministerstvo vnútra bolo bezradné. „Nikto nechcel podpísať zatykač na Černáka. Aj minister vnútra prišiel za mnou a pýtal sa, čo má robiť, že si nevie poradiť.“ Vtedy sa černákovci vyhrážali už aj novinárom za zverejnenie ich káuz. Bol taký nátlak aj na Vás a Vašich kolegov?

Na mňa priamo v tom období nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Mali sme však poznatky o prepojení týchto skupín na námestníka SIS pána Svěchotu. Iné osoby nám tam nevyskakovali. V jednom liste, ktorý písal Ivan Mello z väzby, dával pokyn príjemcovi listu aby navštívil pána S. a vybavil prepustenie z väzby. S dodatkom: „Veď má byť za čo vďačný“. Potom mi raz volal okresný riaditeľ, že ho navštívil pán Svěchota a že prejavil záujem sa so mnou stretnúť. Ja som stretnutie odmietol. Toto bolo ešte pred rokom 1997. Potom som počas svojej praxe žiadne nátlaky alebo pokus o ovplyvňovanie nezaznamenal.

 

   Bolo možné bezprostredné ohrozenie Vás a Vašej rodiny?

Pred rokom 1997 bola tá doba divokejšia, tá hrozba bola reálna. Museli sme jej čeliť aj takými opatreniami, ako bola každodenná takzvaná ranná gymnastika pri kontrole podvozku svojho auta, či tam nie je namontovaný nejaký nástražný výbušný systém. Bolo aj obdobie, keď bolo nebezpečné, aby manželka používala auto. Skrátka musela sa prispôsobiť a rešpektovala to. Keď sa už ani to nezdalo bezpečné, musel som auto schovať na dva i tri týždne a do práce som chodieval tak, že ma chodili brávať kolegovia. Ráno urobili dôkladnú operatívnu ohliadku okolia nášho domu a až potom ma prišli odviesť do práce. Boli poznatky o príprave mojej fyzickej likvidácie. Určitá skupina zháňala odstreľovača, alebo ma chceli zraziť na ceste do roboty. Bolo to v tom čase, keď som chodil na bicykli. Tieto skúsenosti majú aj kolegovia – operatívci  zo špecializovaného vyšetrovacieho tímu. A nie v jednom prípade a nemuselo to súvisieť s prácou v tíme. Ako takáto situácia vplýva na psychiku nielen policajta, ale aj na rodinu, vie mnoho policajtov z môjho okolia. Ale mnoho vysokých funkcionárov, ktorí „tvrdo“ bojujú proti organizovanému zločinu tento pocit nepozná.

Môžem však povedať, že toto je nič proti tomu, čo sa Vám môže stať zo strany kolegov. Horší sú policajti. Nie je nič horšie ako intrigy vo vnútri polície. To môže ublížiť viac.

 

   Kedy ste sa s Černákom stretol zoči-voči a aké to bolo? Aké je to stretnúť nepriateľa, ktorý Vás môže aj ohrozovať na živote a kde je jasné, že víťaz môže byť len jeden?

S Černákom som sa stretol, až keď som začal robiť na v súčasnosti pojednávanej veci. Nestretol som nepriateľa. Bral som ho ako každého obvineného so svojimi právami. Nikdy sme sa predtým nestretli, nikdy sme nemali nič proti sebe a ani Černák nevyvíjal proti mne nejaké činnosti. Aspoň o nich neviem. Reálne útoky, ktoré mi hrozili, boli od osôb z prievidzského podsvetia. Táto skupina bola považovaná za odnož skupiny M. Černáka a boli to reálne hrozby.

Je zaujímavé, že toto všetko mi potvrdil po rokoch jeden človek. Asi by ste neuhádli kto. Mikuláš Černák mi pri jednom z mnohých stretnutí v rámci procesných úkonov povedal, že jedna osoba z Prievidze ma chcela zlikvidovať, že si prišla pýtať súhlas do Banskej Bystrice. Černák s takýmto konaním proti Orgánom činným v trestnom konaní nesúhlasil a zakázal mu to. Dokonca mi vedel aj po rokoch povedať aké auto som mal v tej dobe a že som chodil do práce na bicykli.

 

   Aký bol Černák pri rekonštrukciách jemu pripisovaných vrážd a pri výsluchoch?

  S Mikulášom Černákom som strávil mnoho hodín pri vykonávaní procesných úkonov. A nielen pri nich. Pri príprave na úkon sme čakali napríklad na obhajcov, takže s nami sedel v miestnosti. Vtedy sme sa bavili aj neformálne o úplne bežných veciach, o jeho živote vo väzbe, športe, situácii v spoločnosti a podobne. Jeho chovanie bolo vždy slušné a korektné. Pri príchode riadne a nahlas prítomných pozdravil, sadol si na svoje miesto a pripravil si poznámky k výsluchu. Vždy bol slušne upravený a oblečený.  Pri našich stretnutiach nedošlo k žiadnym konfliktom. Samozrejme, že k nejakým drobným „úletom“ došlo. Napríklad pri konfrontácii, ako obvinený začal bez pokynu dávať otázky, alebo začal hovoriť bez toho, aby dostal slovo. Po upozornení, že pri úkone je potrebné dodržiavať moje pokyny, ospravedlnil sa a už ma rešpektoval. Nemal som s ním absolútne žiadne problémy. Aj keď som mu osobne doniesol uznesenie o vznesení obvinenia za vraždu, choval sa pokojne, nemal žiadne invektívy voči mne. Pri konfrontáciách so svedkami „z očí do očí“ by sa dalo predpokladať, že vybuchne, napriek tomu sa choval pokojne a nedošlo k žiadnym útokom. Tak isto to bolo aj pri rekonštrukciách v teréne, v otvorenom priestore, plne rešpektoval pokyny nielen mňa, ale aj policajtov a eskorty.

 

   Ako prebiehali rekonštrukcie?

Bola to náročná práca. Príkladom by mohla byť rekonštrukcia vraždy Filipa. Musela sa vykonávať v noci, a keďže si svedok dokonca pamätal, že bol spln, musela byť rekonštrukcia za splnu. Navyše bola rekonštrukcia hlboko v lese, dosť ďaleko od najbližších dedín. Príprava bola náročná na organizáciu. Vzhľadom na miesto, bolo toto zabezpečené kukláčmi vybavenými nočným videním, odstreľovačmi, psovodmi, policajtmi v uniformách, operatívnymi pracovníkmi a eskortou. Rekonštrukcie sa zúčastnili prokurátori, obhajca, svedkovia, súdni znalci ako patológ, či balistici, ale aj požiarnici, ktorí zabezpečovali technickú podporu – osvetlenie, elektriku a pod. Skrátka, bola to náročná rekonštrukcia. K rekonštrukcii boli pribratí znalci a to astronóm, ktorý určil, či v čase vraždy bol spln, ďalej z odboru lesníctva, ktorý urobil odhad stavu lesa na dobu vraždy a ďalej geológ, ktorý vykonal merania horizontov pôdy a podobne.

 

   Černákov prípad je známy tým, že sa pri jeho súdnych procesoch vyskúšali nové procesné úkony ako videokonferencie utajených svedkov a podobne. Bolo tak aj pri vyšetrovaní?

Áno, tu sme asi najviac pokročili v analýze DNA z kostí nájdených mŕtvol. Po prvýkrát sme ju použili pri náleze kostrového pozostatku Imricha Oláha. Vtedy sa zistilo, že nie je možné urobiť jeho identifikáciu podľa zubov, nakoľko sa nenašla zubná karta. Vtedy sa zisťovali možnosti v zahraničí, žiaden z okolitých štátov však nerobil analýzu DNA z kostí. Oslovili sme asi desať štátov, nikde sme nenašli vhodné laboratórium s foréznou certifikáciou. Vtedy sme sa rozhodli vytvoriť vlastné pracovisko. Vytvorilo sa v Banskej Bystrici, kde sú skutočne kvalitní biológovia – experti. Toto laboratórium stálo približne šesť miliónov korún a skutočne sa stalo špičkovým pracoviskom v Európe. Pracovníci tohto laboratória dokážu robiť analýzu dna z kostí na skutočne špičkovej svetovej úrovni a pozývajú ich na rôzne konferencie do zahraničia, aby prezentovali výsledky svojej práce. Analýzu DNA z kostí bola po Oláhovi realizovaná napríklad aj v prípadoch Filipa, Šípoša, Potáča, či bratov Grolmusovcov. Nebolo to jednoduché, pretože je potrebné získavať aj porovnávací biologický materiál od rodičov a v prípade, ak už nežijú, tak DNA detí, či súrodencov. Aj tu treba pátrať po príbuzných, čo niekedy nie je jednoduché. Napríklad matka Grolmusovcov žila, bolo potrebné získať ešte mužskú DNA, tak sme museli vypátrať ich brata Jozefa, ktorý žije v Nemecku a musel na odber pricestovať na Slovensko.

Pre úspešne vyriešený prípad je dôležité nájsť pozostatky obete. Niekedy napomohla aj náhoda. Mŕtvoly Šípoša a Potáča pápayovci premiestnili z miesta, kde ich zahrabali černákovci, lebo im nedôverovali. A keďže všetkých pápayovcov vystrieľali, bola malá šanca, že telá ich obetí nájdeme, ale mali sme šťastie. Zvyšky tiel sme našli po niekoľkodňovom kopaní. Bolo to veľmi náročné, lebo chatári si v lese vykopali jamu a do nej navážali odpad. Keď jamu naplnili odpadom, zahrnuli ju a vykopali si druhú. Takže sme kopali v lese, ktoré bolo vlastne smetisko. Našli sme zvyšky dvoch tiel. Už keď ich pápayovci vykopávali, museli byť v značnom štádiu rozkladu a ako ich vyťahovali, tak im odtrhli nohy a tie tam našťastie zostali. Zostala aj jedna ruka s lopatkou, ktorá bola na dne hrobu. Tieto fragmenty ľudských tiel stačili na to, aby sa obete spoľahlivo identifikovali pomocou DNA z kostí. Biológovia z Banskej Bystrice odviedli excelentnú profesionálnu robotu.

 

   Vy a Váš tím máte veľkú zásluhu na rozložení jadra Černákovej zločineckej skupiny. Aké to bolo, keď odrazu začali jeho najbližší komplici vypovedať a teda aj Váš vzájomný vzťah sa zmenil?

Aké to bolo? Normálne. Pre nás to bola profesionálna výzva. Čo pohlo svedkov, to sa musíte opýtať ich. A vzťah? Žiadny nebol, boli to svedkovia, vzťah bol v rovine procesnej.

 

   Bol by podľa Vás bez Černáka obraz ponovembrovej mafie na Slovensku iný? A bol by tento príbeh neobyčajnej brutality a cynizmu zoči-voči obetiam bez Černáka vôbec možný? Alebo by ho nahradil niekto iný, rovnako túžiaci po moci a bohatstve bez ohľadu na prostriedky. akými ich dosiahne?

Je len Černák výrazom ponovembrovej mafie na Slovensku? Kto je to mafián? Len Černák, ktorého zviditeľnili média a teraz aj jeho skutky? Černák je len jediný, kto prežil a bol postavený pred súd. Nevieme, aké by to bolo, keby nezastrelili Holuba, Kolárika, Gorilu, Diniča, Sýkoru, Pápaya a ďalších. Nikto nevie, ako by sa to vyvíjalo, keby len jeden z tých nebohých žil, čo len o mesiac dlhšie. A po tých nebohých vždy niekto zabral priestor, či nová skupina, alebo ich pohrobkovia. Keby nebol Černák, tak je v tom regióne niekto iný. Možno brutálnejší, horší, prežil by všetkých a dotiahol by to vysoko. A čo súčasný stav mafie? Je mafián len ten kto pácha násilnú trestnú činnosť? Aký by bol stav bez Černáka? Aký by bol stav ekonomiky, keby sa nepodvádzalo s nadmernými odpočtami DPH? Všetko je len teória, sci-fi. Čo by bolo, keby… Na to sa nedá odpovedať. Keby nebolo Černáka, bol by niekto iný. Čo by bolo, keby jednotka v skupine nebol Miki Černák, ale jeho brat Vlado Černák? Kedysi sa robilo výpalné násilným spôsobom. Teraz sa robia podvodné nadmerné odpočty DPH. Bez brutality dosiahnu ten istý cieľ – majú peniaze, majetky a za peniaze si kúpia moc. Pomocou tej moci si to zúročia a zasa majú peniaze. Viac. Ide to s dobou. Vyvíja sa spoločnosť, aj formy zarábania peňazí rôznymi zločineckými skupinami sú iné, sofistikovanejšie.

 

   Bol ste sa pozrieť na vynesenie rozsudku s verdiktom doživotia pre Černáka na prvostupňovom súde v Prešove. Aký to bol pocit?

O pocite sa tu nedá hovoriť. Bol som zvedavý, ako skončí práca polície a prokuratúry. Vieme, čo sme všetko museli urobiť, koľko nás to stálo úsilia a prostriedkov. Veď ide o prvý proces takéhoto formátu. Pred súdom stojí človek, ktorého považujeme za mafiánskeho bossa.

 

   Ako skončí Černák samotný povedzme o pätnásť – dvadsať rokov? Považujete za možné, aby raz vyšiel z väzenia a nebol by už nebezpečným pre túto spoločnosť?

K tomuto sa tiež nemôžem vyjadriť. Bola by to špekulácia. Aj jeho prípadné prepustenie z výkonu trestu je na rozhodnutí súdov, ktoré sa musia opierať o výsledky psychologických vyšetrení. Počkajme si, ako to celé dopadne.

 

   Skončil ste v prípade Černáka s týmito skutkami, za ktoré je súdený, alebo budete pokračovať ďalej v odhaľovaní jeho ešte neobjasnených prípadov vrážd? Aké máte  profesionálne plány do budúcnosti?

Plány nemám žiadne. Nové povolebné vedenie ma „v duchu kresťanskej lásky“ odvolalo z funkcie riaditeľa ÚBOKu. A keďže podľa niekoho rozhodnutia môžem robiť len vyšetrovateľa, bol som zaradený, ako radový vyšetrovateľ na okres Prievidza. Táto robota by ma bavila a napĺňala ďalej, ale po dvadsiatich štyroch rokoch služby mám len holú triedu, bez osobného ohodnotenia. Spôsobili mi existenčné problémy, takže som požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Veď výsluhový dôchodok budem mať vyšší ako plat. Podľa informácii, ktoré som získal, na odvolanie sa môžu tešiť aj ďalší skvelí policajti, ktorí so mnou spolupracovali a ktorých považujem za studnicu poznania o organizovanom zločine na Slovensku od jeho začiatku. Je to smutné a neprofesionálne. V túžbe po moci si niekto neuvedomuje, že s operatívcom odchádzajú aj informátori a dôležité informácie.

 

P.S.1. E-kniha, kde aj tento rozhovor práve vyšiel, ako unikátny dobový dokument prináša viac ako 30 strán rozhovoru s najbezcitnejším mafiánskym bossom Černákom, v ktorom mu na výzvu autora knihy kládli otázky aj čitatelia. Obraz tejto ľudskej beštie dopĺňajú rozhovory s jeho vyšetrovateľmi, súdnymi znalcami, advokátom, sudcom, čo ho najskôr súdil a potom obhajoval, ale aj s novinármi, čo jeho prípad a hlavne konečný súd sledovali. Na rozdiel od printovej verzie táto e-kniha najnovšie navyše ponúka aj blízky pohľad na Černáka od tých, čo boli svedkami, ale aj obeťami jeho arogantnej krvilačnosti – jeho pravá ruka Kaštan, spriatelený mafián Reichel, Černákov osobný kat; ale tiež mafián, čo pre Černáka vraždil; vyšetrovateľ, čo ho poznal odmala, manželka zavraždeného bossa Holuba, ako aj rodičia jednej z jeho obetí. Tvár beštie, čo sa zabávala vraždením, ako ju nepoznáte…

P.S.2.Generál Ivan Ševčík aj významne napomohol publikácii „Smrť generála Lučanského“ svojimi vyjadreniami a fotodokumentáciou. Po vypredaní prvého nákladu, vyšlo už druhé vydanie.

 

Podobné články

MOTÍV ATENTÁTNIKA PREKVAPUJÚCI!

Ale len pre toho, kto nepozná históriu. Veď aj preto zlyhali „preventívci“ ochranky, pretože atentátnik nezodpovedá profilu SÚČASNÉHO útočníka!!! Ale perfektne zodpovedá profilu, ku ktorému

FEMINIZMUS AKO TRETIE ZLO

Čo môže byť symbolickejší dar k vlastnému jubileu, než keď si autor aj sám venuje dho pripravovanú novú knihu. Gustáv Murín, oslávil svoje 65-te narodeniny