MESTO AKO KRIŽOVATKA
Sevilla a Bratislava sú dôležitými kontinentálnymi križovatkami. My v strede Európy, veď slávny francúzsky architekt Corbusier vo svojej štúdii hlavných európskych trás označil Bratislavu za perspektívnu križovatku západo-východného ťahu so severo-južným. Sevilla je na rozhraní dvoch svetov – západoeurópskeho a afro-arabského. Ako vedľajší efekt sa nevyhnutné miešanie rás prejavuje vo zvýšenom výskyte krásnych žien v oboch mestách (priamym opakom bola stáročia izolovaná Británia)…
Ďalšou charakteristickou črtou mesta sú biele holuby, ktoré v takomto množstve nikde inde nevídať. Kým Bratislava bola titulovaná „Mestom mieru“ (po bitve u Slavkova tu bola podpísaná mierová zmluva medzi víťazným Napoleonom a porazeným rakúskym cisárom), tu aspoň investovali do odchovu stoviek bielych holubíc mieru. Najviac ich je na Plaza de America pred krásnych parkom Márie Lujzy, kde sa vždy zastavujú fiakre s turistami. Efekt je rovnaký ako v Benátkach – séria fotografií toho-ktorého turistu v úlohe stojanu na holuby.
Príznačné je aj to, že starým mestom prakticky nemôžete prejsť bez toho, aby ste nemali nos súčasne zapichnutý v mape. Rovné ulice takmer neexistujú a niektoré uličky sú doslova na rozpaženie. Je to ochrana pred mimoriadne horúcim letom, kedy Sevillčania naťahujú nad ulicami plachty kryjúce chodcov pred páliacim slnkom. Z toho istého dôvodu tu sebeväčšia pamätihodnosť, či historická budova nemá obvyklý odstup a perspektívu, na aké sme zvyknutí u nás. V horúcej Seville však podobne ako v chladnom Leningrade zdvíhajú v noci mosty, keďže je vďaka splavnej rieke prakticky atlantickým prístavom. Veď odtiaľto vyplával Krištof Kolumbus, ktorý tu má aj hrob a kópie jeho lodí kotvia neďaleko areálu bývalého Expa.
Sevilla je typická alejami tropických paliem (najkrajšiu tvorí Avenida de las Palmeras), kaktusov ale aj pomarančovníkov doslova obsypaných plodmi (žiaľ nejedlými, môžete mi to veriť, vyskúšal som to!).
Na rozdiel od Bratislavy sa tu miestnym radným podarilo postaviť rozsiahle moderné sídliská, ktorým nechýba ani pozoruhodne pestrá sieť obchodíkov a parkov, čo dokopy vytvára príťažlivé mestské štvrte. Naproti tomu naša Petržalka nikdy prirodzeným mestom nebude, aj keď tu projektanti vyfabrikovali na rovine umelé zákruty a sľubovali vďaka Chorvátskemu ramenu nové Benátky. Možno aj preto o Bratislave existuje minimum piesní. Naopak Sevilla je ospevovaná od prapôvodných piesní flamenca až po súčasný pop. Čo spája obe mestá je opera. U nás jej famózna súčasnosť v špičkových protagonistoch, tu tradícia takmer dvadsiatich klasických opier, ktorých miestom deja je Sevilla (spomeňme slávneho „Barbiera zo Sevilly“).
Bratislava je napodiv medzi kolegami na Sevillskej univerzite veľmi dobre známa. Traja z desiatich v nej už boli. Žiaľ len na jeden deň, či len na jedno prespanie. Zatiaľ totiž slúži skôr ako prestupná stanica na trasách Praha – Viedeň, či Budapešť – Praha. Ako milú pozornosť som tu už v prvých dňoch vyfasoval vystrihovačku Michalskej veže, ktorú si jeden kolega kúpil a neznalý slovenčiny (preklad na vystrihovačke určenej zjavne turistom chýba!), nikdy ju nedal dokopy. Som presvedčený, že do svojho domova by si zahraniční návštevníci mohli a mali z Bratislavy odniesť aj iný, než tento (vlastne nefunkčný) „suvenír“.
Gustáv Murín
