Ivan Alexander Getting (18.1. 1912 v New York – 11. októbra 2003 v Coronado, Kalifornia) bol pri zrode prevratného systému GPS. Narodil sa do rodiny slovenských imigrantov z Bytče. Aj keď sa narodil v New Yorku, vyrastal v Pittsburghu. Jeho otec Milan Getting sa veľkými písmenami zapísal do histórie Československa. Bol nielen politicky činný, ale aj výraznou mierou prispel ku vzniku Československej republiky. Vydával noviny Slovenský Sokol a počas prvej svetovej vojny organizoval v Spojených štátoch kampaň, ktorá vyvrcholila návštevou Tomáša Garrigua Masaryka. Getting bol zároveň aj jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918, vďaka ktorej vzniklo Československo. Práve preto sa o rok neskôr celá rodina dočasne presťahovala späť na Slovensko.
Tu Getting pomáhal s vytvorením vlády a prestavbou krajiny. Žili na Rybnom námestí v Bratislave, takže Ivan s bratmi navštevovali slovenské školy. Po návrate do Spojených štátov už jeho otec prichádzal ako vedúci tlačového oddelenia československého veľvyslanectva vo Washingtone.
Preto aj Ivan mal k Slovensku vrúcny vzťah. Už v mladosti ho to ťahalo k technických vedám a hlavne k fyzike. Mal len 11 rokov, keď zostrojil svoje prvé rádio. Ako chlapec sa zúčastnil súťaže, ktorú vypísal Thomas Alva Edison pre mladých fyzikov a vyhral. V roku 1933 získal bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie (MIT). Získal aj stáž v anglickom Oxforde, pokračoval na Harvarde v USA. Väčšinu svojho života venoval výskumu a vývoju radarových, navigačných a obranných systémov pre americkú obranu. V roku 1940 už ako riaditeľ MIT v rámci tajného projektu vyvinul spolu so svojim tímom radar SCR-584, ktorý pomohol brániť Londýna počas II. svetovej vojny proti nemeckým raketám V-1. Ten umožnil presnejšie zamierenie delostrelectva, takže zo 104 rakiet mieriacich na Londýn v jeden deň bolo 68 zostrelených takto navigovaným delostrelectvom. Vďaka radaru sa z približne 1 600 rakiet, ktoré mali dopadnúť na mesto, zničilo 90 percent. Bol tiež zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach radaru za čo dostal vyznamenanie od amerického prezidenta. Počas kórejskej vojny sa stal zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov a v rokoch od 1951 do 1960 bol viceprezidentom pre inžinierstvo a výskum v Raytheonskej spoločnosti, zakladajúcim členom Vedeckého poradného zboru vzdušných síl a predsedal Výboru pre elektroniku. Postupne sa tak vypracoval na vedeckú osobnosť svetového významu.
Ako nadšený propagátor praktického využitia satelitov pre presnú navigáciu stál pri zrode GPS – Global Positioning System. Ten mal pôvodne pomáhať pri navádzaní medzikontinentálnych rakiet, presúvaných po železnici, na cieľ pri zmene východzieho bodu štartu rakety. Na podobnom princípe, ale pri opačnom využití, pomohol vyvinúť námorný systém protivzdušnej obrany presného navádzania. Bol pri vývine vojenských raketových systémov Sparrow III a Hawk, raketách MX a diaľkového supersonického strategického bombardéru B1. Prispel k obrannému štítu proti útoku cudzích balistických striel dlhého doletu SAGE. Bol aj pri projektovaní špeciálnych rakiet odpaľovaných z ponoriek Polaris. Bol expertom pre vesmírne projekty Mercury a Gemini a mal podiel aj na vývoji vysokovýkonných chemických laserov.
Nezabúdal ani na teoretický výskum vybudovaním 350MeV synchotrónu v MIT Radiation Laboratory. Pre civilné využitie pomohol komerčnej produkcii tranzistorov vo firme Raytheon.
Bol nositeľom 13 vyznamenaní, pričom prezident USA ho vyznamenal už v roku 1948 Medailou za zásluhy. V roku 2011 bol v zozname MIT150 najlepších inovátorov v technike umiestnený na 10. mieste.
Zdroje:
http://webmagazin.teraz.sk/zivot/getting-gps-veda-technika-slovensko/1239-clanok.html
https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/tech/inovacie/96027903-syn-slovenskych-migrantov-zmenil-svet-ivan-getting-vymyslel-gps-bez-neho-dodnes-pouzivame-papierove-mapy
https://www.nitranoviny.sk/slavni-ludia-ktori-maju-slovenske-korene-otec-navigacneho-systemu-gps-ivan-alexander-getting/
História úspešných Slovákov: Neznámy génius Ivan Alexander Getting má korene v Bytči
Spracoval: Gustáv Murín
