V rámci projektu „Slováci a svet“ vám predstavujeme vynikajúce slovenské osobnosti, ktoré sa presadili vo svete vedy. Dnes je to Dr. Martin Danišík, PhD., rodák z Malaciek, ktorý sa dostal ako geochemik, geológ a vulkanológ na Curtin University v austrálskom Bentley. Od roku 2010 pôsobí na Univerzite Waikato v novozélandskom Hamiltone. Danišík ako člen špičkovej skupiny geológov priniesol prekvapujúce poznatky o zirkónoch, ktoré kryštalizovali v zemskom plášti pred desiatkami miliónov rokov. Tento objav môže zmeniť datovanie vývoja našej planéty. Podľa článku v Hospodárskych novinách (5.12.2013) Danišík využíva pokrok v oblasti analytickej techniky: „Ide o tzv. rádiometrické metódy založené na meraní stopových obsahov izotopov v mineráloch veľkých asi ako zrnko piesku či čiastočky prachu“.
Pomocou tejto metódy sa podarilo vyriešiť záhadu nástennej maľby objavenej v neolitickom osídlení Catalhöyük na území dnešného Turecka, ktoré je dôležitou archeologickou lokalitou chránenou organizáciou UNESCO. Maľba z doby cca 6 600 rokov pred naším letopočtom znázorňuje geometrické obrazce a dvojitý trojuholníkový tvar s čiarami a bodkami vychádzajúcimi z jedného z vrcholov. Objaviteľ tejto maľby, britský archeológ James Melaart, považoval geometrické obrazce za plán pôdorysu mesta a trojuholníkový tvar za vybuchujúcu sopku Hasan Dag. To by znamenalo, že ľudia dokázali kresliť mapy a dokumentovať prírodné úkazy viac ako tritisíc rokov predtým, než začali písať. S týmto vysvetlením však nesúhlasili iní archeológovia, podľa ktorých neexistujú žiadne dôkazy o tom, že práve vtedy došlo k výbuchu 130 kilometrov vzdialenej sopky Hasan Dag. Podľa nich boli geometrické obrazce len bežnou grafickou výzdobou miestnosti a bodkovaný dvojitý trojuholník predstavuje kožu z leoparda, ktorá sa vtedy používala ako oblečenie. A práve nález zirkónov v zložení tejto sopky potvrdili Melaartovu teóriu. Nešlo však len o vyriešenie jednej záhady, ale ďalekosiahly prielom v určovaní vývoja našej zeme. Danišík pre HN to komentoval slovami: „Moje dáta okrem iného viac či menej pomohli k lepšiemu chápaniu geologického vývoja v oblastiach, ako sú Západné Karpaty, európske Alpy, Korzika a Sardínia či niektoré časti Číny, a tiež objasnili čas vzniku ložísk železa v Austrálii, ako aj vulkanických aktivít na Novom Zélande, v Kambodži, Turecku, či dokonca na Slovensku.“ Metódu teraz testujú a zdokonaľujú na Novom Zélande, ktorý je akýmsi prírodným laboratóriom. Predstavuje totiž unikátny katalóg niekoľkých stoviek vulkanických erupcií za posledný milión rokov.
Pripravil: G. Murín
