KOČIČÁKY (Český príbeh)

SVETOBEŽKY-obálka
SVETOBEŽKY-obálka

Keď prechádzame neznámou krajinou, vnímame ju všetkými zmyslami. Teda aj koštujeme. Špeciality miestnej kuchyne vedia cestovateľa nadchnúť. Napríklad v Štrasburgu som sa len vďaka pohostinnosti hostiteľov dostal k špecialite zvanej hovädzie líčka. V živote by mi nenapadlo objednať si ich sám tak, ako nenapadlo našim predkom, že z hovädzej hlavy môže byť ešte aj iný úžitok, než len rohy. Je to naozaj zaujímavé, že najjemnejšie hovädzie mäso (veď krava žuje takmer stále a tak sú lícne svaly najvláčnejšie) sa aj s kravskou, či býčou hlavou u nás vyhadzovalo, hoci od hladu boli ľudia ochotní jesť aj na jemno napílené piliny z mladých stromov. Po rokoch som na túto špecialitu narazil aj v jednej slovenskej reštaurácii v Bojniciach, ale nebolo to ono. Chýba nám tá stáročná prax…

Českú kuchyňu poznám od detstva, veď sa tam presťahovala polovica príbuzenstva z mamine strany. Čo už by ma tu v dospelosti mohlo prekvapiť? A predsa! V Českých Budějoviciach sme mali účasť na vedeckej konferencii a večer sme zašli do reštaurácie Malý pivovar pri hlavnom námestí na večeru. Keď ste v Čechách, tak slávne vepřo-knedlo-zelo si jednoducho dať musíte. S pivom, samozrejme, a českobudějovický Budvar je jedno z najlepších pív na svete. Dal som si vepřo-knedlo-zelo a nejeden Budvar a bolo mi tak dobre, že ma začala pokúšať „mlsná“, ako hovoria v Čechách, teda neodbytná otázka „čo by som si ešte dal“. Ale niečo také, no, špéci, pán vrchný, veď mi rozumiete?

Pán vrchný v reštaurácii Malý pivovar sa mi snažil ponúknuť niečo na chuť, ale mal to ťažké, lebo všetky bežné jedlá som samozrejme poznal. Až ho konečne osvietil nápad: „Kočičáky!“

„Kočičáky?“ zaváhal som. To slovo je odvodené od českého výrazu pre mačku a ako varianty znamená tiež „kočičárnu“, čo znamená, že s vami niekto chce pekne vybabrať. Ale zvedavosť prevážila. Navyše, keď pán vrchný tvrdil, že je to málo známe staročeské jedlo.

„Tak jedny kočičáky, pán vrchný!“

V ten večer videli početní návštevníci reštaurácie Malý pivovar v Českých Budějoviciach skutočne dramatickú scénu. Istý hosť zo Slovenska tam naháňal vrchného až na ulicu, pokúšal sa mu otrieskať starodávny „kastrůlek“ o hlavu a volal na neho: „ Já ti dám, kočičáky!“

Ten hosť som bol ja a to vo mne spenil ten Budvar. Na špecialite kočičáky bol staročeský len ten kastrólik, ktorý si pamätám ešte od našej babky, ako nádobu na prihrievanie malého množstva jedla, ktoré sa jedlo rovno z kastrólika. A keďže do kastrólika sa toho veľa nezmestí, väčšinou to boli na večeru prihrievané zvyšky od obeda. Tak, a teraz už viete, čo sú to pravé staročeské kočičáky. Sú to pomiešané zvyšky toho skvelého národného českého jedla vepřo-knedlo-zelo, ale všetko v kope a na jednu hromadu. No, ako zvyšky toho, čo som už mal!

Nie každá špecialita poteší…

FPU logo
FPU logo

 

Gustáv Murín

Ukážka z knihy cestovných príbehov “Komáre v raji” dokončenej vďaka štipendiu Fondu na podporu umenia.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

Obrázok

Petícia českých lekárov

Pokračování petice lékařů, v dubnu 2021 přijaté Petičním výborem parlamentu, a poté ignorované Preambule: Tato výzva je výsledkem konsensu lékařů praktických oborů i zástupců z

Havel s Oľgou

PRÍPITOK S HAVLOM

   V živote som stretol veľa známych osobností – prezidentov, premiérov, ministrov, spisovateľov, výtvarníkov a ďalšie známe osobnosti – ale stretnutie s Václavom Havlom patrí

Titulka

ZVLÁŠTNY HOSŤ FESTIVALU (Český príbeh)

Ako mladý biológ som sa zúčastnil v Ostrave filmového festivalu o ekológii – Ekofest. Tuším sme tam s kolegom Karolom Mičietom mali aj nejaký príspevok, pretože v tej dobe