Ladislav Hudec (* 8. január 1893, Banská Bystrica – † 26. október 1958, Berkeley) bol slovenský architekt, ku ktorému sa vehementne hlásia aj Maďari (za Rak.-Uh. ho viedli pod menom Laszlo Hudyecz).
Malý Ladislav nestrácal čas a popri škole kreslil rôzne návrhy vrátane kaplnky Panny Márie kráľovnej anjelov, ktorá bola, už v roku 1914, zrealizovaná v obci Vyhne. Ide o jedinú stavbu, ktorá sa od tohto nadaného architekta nachádza na Slovensku.
Základy staviteľstva získal u otca, kresliť ho učil Dominik Skutecký, v rokoch 1911-1914 študoval na technike v Budapešti, získal titul Ing. Arch. Počas 1. svetovej vojny ako dôstojník Rakúsko-uhorskej armády bojoval na ruskom fronte, v roku 1916 padol do zajatia, ešte v tom istom roku ušiel do Číny a usadil sa v Šanghaji (s bratom Gejzom). Tu sa oženil s dcérou zámožného bankára. Tu po sebe zanechal viac než 60 diel. Ladislav Hudec je prezývaný ako otec ázijských mrakodrapov, veď práve on je projektantom prvého mrakodrapu, ktorý v Šanghaji vznikol. Tam však figuroval pod čínskym menom Wu-ta-kche. Najznámejšou z jeho zachovaných ikonických stavieb je hotel Park, ktorý bol svojho času najvyššou budovou v Ázii a dlho ostal váženým centrom spoločenského života. Jeho hnedá fasáda je dodnes dominantou najznámejšej obchodnej ulice mesta, Nanjing Road. Dnes už je to pravda oproti novým mrakodrapom trpaslík.
Hudec spočiatku pracoval v cudzích staviteľských firmách, potom sa osamostatnil ako popredný architekt (v jeho ateliéri pracoval aj Vojtech Holesch), projektoval 22-podlažnú výškovú budovu bankového koncernu prepojenú s hotelom Park (bola vtedy najvyššia nielen v Šanghaji, ale v celej Ázii), Grand Theatre, nemocnicu Hospital, kostol Santa Monica a i., 6-9 podlažné obytné nájomné domy v koloniálnom štýle s prvkami čínskej eklektiky.
Číňania si Hudeca tak vážia, že na prvom poschodí hotelu Park (hnedá budova v pozadí) má stálu expozíciu.
Tento zážitok sme si ako rodáci nenechali ujsť a na jeho počesť sme si dali aj pivo nehľadiac na cenu 🙂
Ale to by sme podcenili našich tisícročných južných kolonizátorov, ktorí si pod zámienkou Uhorska prisvojujú fakticky všetkých našich zaslúžilých rodákov. A veci neznalí organizátori výstavy im uverili, že Banská Bystrica je naozaj Besztercebány. Mimochodom, aj titulný portrét nedodali naši diplomati (typicky „hanbliví“ za našich rodákov), ale Maďarský konzulát.
Po roku 1945 sa Hudec presťahoval do Švajčiarska, podnikal študijné cesty po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Od roku 1947 pôsobil v USA. Absolvoval námornú cestu s Jurajom Thurzom. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kam boli jeho pozostatky na jeho želanie prevezené z Ameriky v roku 1970.
Potešujúce je, že v Banskej Bystrici už od roku 2012 existuje „Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca“.
Mesto Šanghaj spolu s Veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky priviezlo výstavu o Ladislavovi Hudecovi aj do Bratislavy.
Pre Slovenskú televíziu vznikol dokumentárny film TU.
Iná video-dokument je aj na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí TU.
Zdroje:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ladislav_Hudec
http://www.ladislavhudec.eu/index.php?main_page=index&cPath=67
https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/architekti/ladislav-hudec/
https://www.archinfo.sk/diskusia/blog/pamiatky-historia/pred-130-rokmi-sa-narodil-otec-azijskych-mrakodrapov-architekt-l-e-hudec.html
Slávny architekt Ladislav E. Hudec sa narodil v Banskej Bystrici pred 130 rokmi
http://lehudec.org/
Foto: G. Murín
Spracoval: Gustáv Murín
