Matovičovo pletenie pojmov

Kedysi mala každá slovenská dedina svojho blázna. Dnes máme jedného, čo vydá za všetkých tých dedinských. Volá sa Matovič. On sa ako to „Božie hoviadko“ motá po našej politickej scéne a trúsi pojmy, čo chytí kdesi zo vzduchu a čochvíľa z neho nejaký vyletí, ako z decka prd. On za to, pri svojej nevyváženej duševnej kondícii, zjavne nemôže, ale robí nám tu potom zmätky v pojmosloví, kedy podľa neho je biele čierne a čierne zase biele. Ako usvedčený trápny plagiátor, ani netuší, čo to vlastne vytresne za pojem a ako klasický duševný bezdomovec ho potom omieľa a omieľa a omieľa, ako Goebels, čo tiež veril, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou…

 

Demokratické strany podľa Matoviča

   S nehoráznou blahosklonnosťou nám tu tento diaľkovo vyštudovaný absolvent pomocnej školy (či čo to vlastne oklamal za vzdelávaciu inštitúciu?) rozdeľuje politické strany na demokratické a nedemokratické. A zase sme pri pletení bieleho a čierneho.

Všetky strany, ktoré sú podľa Psychopatoviča (a má aj horšie prezývky) nedemokratické, majú naopak demokraticky zvolené vedenie, demokratické kolektívne rozhodovanie a demokratický výber lídra.

Naopak on sám (a jeho napodobiteľ Borisko) je strojcom hanebnej napodobeniny politickej strany, ktorú upatlal ako svoj súkromný rodinný biznis. Tu vládne autokraticky a hlavne on sám samojediný nedemokraticky rozhoduje, čo s peniazmi, ktoré takto vykmínil od štátu. Oklamal tak tých, čo s ním v minulých voľbách šli do spolku a tak sa už teraz niektorí poučili a musel pristúpiť na stranícku zloženinu s povinnosťou 7% hlasov pre vstup do parlamentu.

Ďalšou, podľa Matoviča, „demokratickou“ stranou je rodinný podnik Multitrtka a poskoka mafiánov, ktorý zrejme vznikol preto, aby Borisko na jeho videjkách, kde tak odvážne predvádzal ako funguje Sľubotechna, zarobil na hlasoch voličoch. To že sa akosi preháčkoval do parlamentu a dokonca do jeho čela, je ukážka ako sa dá demokratický volebný systém hanebne zneužiť.

No a vrcholom je účelová banda papalášov, ktorí si drzo dali do názvu slovo „Demokrati“, pričom nespĺňajú nič z demokratických štruktúr, s ktorými počítal zákon prideľujúci klasickým, serióznym stranám príspevok štátu na fungovanie ich celoslovenského aparátu. Ďalší nádor absurdity spatlaný Matovičovým bývalým podržtaškom Hegerom s jediným cieľom – zúfalým pokusom hŕstky politických papalášov ostať pri koryte.

 

Mafia

   Toto slovo vykrikuje Matovič zrejme aj zo sna. Pritom to bol on, kto pomohol poskokovi mafiánov Boriskovi, aby sa stal ústavným činiteľom a predsedom parlamentu na hanbu celej Zemegule! Pritom (ako dokladujem v 21 mojich knihách na túto tému) skutočnú organizovanú mafiu u nás zlikvidovala polícia, prokuratúry a súdy za vlád Roberta Fica a ministra vnútra Kaliňáka. Ten protimafiánsky aparát zneužil Matovič hneď ako sa dostal k moci na to, aby boli mafiáni a ich komplici používaní ako univerzálni „kajúcnici“ proti jeho demokratickým politickým oponentom. V mojej najnovšej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov“ je príkladov takéhoto brutálneho zneužívania polície na jeho zvrátené politické ciele na 198 stranách. Aktualizovaná verzia v e-knihe má ten súpis zvrhlostí až na 258 stranách.

 

Obálka e-knihy

V konečnom dôsledku tu teda Matovič nahradil zločineckú mafiu svojou politickou mafiou, ktorá cez také kreatúry ako Lipšic, Repa a Šúrek ovládla Špeciálnu prokuratúru, cez „čurillovskú mafiu“ (výraz verejne vyslovený Borisom Kollárom) ovládol NAKA, cez Mazáka Súdnu radu a cez Hrubalu s mužatkou Záleskou (zaláskovanej „nevesty“ Tódovej) pripravil politické procesy, ako za najhoršej totality v 50-tych rokoch minulého storočia.

 

Kto je fašista

  Ak odhliadneme od toho, že si tu zúfalý nevzdelanec a teda laický chytráček Matovič pletie pôvodne socialistické hnutie „fašizmus“ s ďaleko brutálnejšou ideológiou „nacizmu“, tak nám vychádza, že podľa Matoviča je „fašista“ každý, kto mu odporuje.

Ale keď potreboval poslancov strany Republika na presadenie ďalšej jeho absurdity v parlamente, odrazu už neboli „fašisti“.

Aj na Matoviča teda platí slovenské porekadlo „Čo sa babe snilo, to sa babe stalo“.

 

Záver?

   No ten snáď konečne, po rokoch utrpenia z „bombových“ nápadov tohto adepta na ústavnú liečbu, ukážu predčasné voľby. Veď snáď aj v politike platí, že nie je možné dvakrát oklamať tých istých voličov, či?

Podobné články

Príkladná sídlisková iniciatíva

Okrajové bratislavské sídlisko Krasňany je vlastne satelitným mestečkom. Vybudované bolo koncom 50-tych rokov ako Záhradné mestečko. Tu sa po prvýkrát použili vnútroblokové oddychové zóny –