Mexico City III. – veľké mesto, veľké problémy

Každodenný život tohto megapolisu má aj problémové stránky. Jedna z nich je priamo v základoch mesta. Ténochtitlán stál totiž na ostrove uprostred veľkého jazera. Španieli mesto zbúrali a jazero zasypali. V okolí sú ešte vidieť zvyšky močarín. Mexico City teda leží na dne geologického bazénu vo veľkom údolí lemovanom sopečnými horami, z ktorých najvýraznejšia je sopka Popocatepetl zvaná familiárne Popo. Obrovská metropola vypíja vodu v okruhu 50 až 100 km tak, že v blízkom meste Texcocco bola v polovici minulého storočia niekoľko metrov pod povrchom, dnes ju treba hľadať 200 až 300 metrov v zemi. Preto vodu do hlavného mesta ťahajú vodovodmi až z 200 kilometrovej vzdialenosti a to ešte ani nie je pitná! O tom ako mesto svojím hektickým životom samo chystá svoju záhubu, sa možno presvedčiť na starších stavbách v centre. Tým, že mesto vypíja vodu aj priamo pod sebou sa niektoré stavby prepadávajú – františkánsky kostol už o celé jedno poschodie, kostol U dobrého Samaritána (El Buen Samaritano) je pred zrútením. Poľnohospodárska produkcia je tu len 5-6 mesiacov v roku, keď prší (veď nie nadarmo bol najmocnejším bohom Aztékov boh dažďa Tlaloc). To všetko sa sčíta do veľkého nebezpečia fatálneho zemetrasenia, ktoré by v preľudnenom údolí mohlo narobiť obrovské škody.

Druhým veľkým problémom je fakt, že Mexico City patrí k mestám s najviac znečisteným ovzduším na svete. Spôsobuje to hustá automobilová premávka, ktorej väčšiu časť tvorí až päť miliónov súkromných áut. V snahe dostať situáciu pod kontrolu, nariadila vláda drastické obmedzenie ich používania. Každý párny týždeň môžu napríklad jazdiť len autá s posledným číslom poznávacej značky párnym a ostatné nesmú vyjsť za garáže. Ťažko to asi pomôže, keď si práve preto bohatšie rodiny kupujú dve a viac áut. Organizácia dopravy tu niekedy pripomína mexickú operetu vylepšenú neuveriteľnými prostocvikmi policajtov na križovatkách. Môžete ich na jednej vidieť v akcii aj šiestich a k tomu tri policajné vozy. Ale nezdá sa, že by to veľmi pomáhalo. K miestnemu koloritu patrí aj to, že na križovatkách žonglujú chlapci v kostýmoch klaunov a vyberajú za to peniaze. Do okienka vám každú chvíľu niekto strká niečo malé na predaj. Na uliciach do očí hneď udrie záplava zeleno-bielych „chrobákov“ značky Volkswagen. Sú to obľúbené trojdverové taxíky, kde je sedadlo vedľa vodiča odmontované kvôli lepšiemu nastupovaniu pasažierov. Metro tu meria vyše 100 kilometrov, má 135 staníc a denne sa v ňom zvezie celé jedno Slovensko.

Tretím závažným problémom sú prisťahovalci a s nimi súvisiaca kriminalita. Ľudia nosia batohy pred sebou, aby ich mali pod kontrolou. Pred každým zlatníctvom či bankou stojí uniformovaný chlap s automatickou puškou v pohotovosti. Večer sa neodporúča zastavovať na križovatkách a to ani na červenú. A aj v štátom registrovanom taxíku sa vám môže stať, že vás namiesto do hotela zavezie do opusteného parku a tam neznámym chlapom radi odovzdáte všetko cenné, aby sa nestalo niečo horšie.

Permanentná revolúcia

Vyššie uvedené problémy sú ešte znásobené obrovskými sociálnymi nerovnosťami. Samozrejme, že je tu vrstva boháčov s vlastným početným služobníctvom. Na druhej strane je tu armáda nezamestnaných a bezdomovcov. Preto je námestie Zócalo prakticky permanentne miestom častých demonštrácií. Traduje sa, že jednu takúto demonštráciu viedol jeden brat a druhý sa naňho pozeral z okna svojej kancelárie ako šéf polície. Po chvíli za tým prvým poslal policajta s odkazom „Ozvi sa súrne, náš strýko je vážne chorý“.

Vážne chorý je však predovšetkým kuriózny politický systém Mexika. Viac ako sedemdesiat rokov (teda obdobie porovnateľné s érou socializmu v Rusku) tu vládla výhradne Partido revolucionario institucional. Tí si, ako dosvedčuje názov, z revolúcie urobili inštitúciu a tú chcú mať len pre seba. Pred voľbami preto nie je neobvyklé odstraňovanie politických protivníkov aj násilnou cestou. A pretože násilie plodí zasa len násilie, mexická politická scéna nemôže byť pokojná.

Veľké sociálne rozdiely a nepokoje sú živnou pôdou aj pre marxizmus. Lenin je tu vo veľkej obľube, v meste nájdete sochu Tita a aj vilu sovietskeho revolucionára Trockého zavraždeného v nej na pokyn Stalina. Vzory revolucionárov priťahujú a preto sa môže stať (tak ako nám), že sa stanete svedkami aj celkom netradičnej turistickej atrakcie. Bol ňou hviezdicový pochod jedného milióna robotníkov organizovaných v odboroch. Kordóny polície a zátarasy usmerňovali trasu, po ktorej nespokojné zástupy demonštrovali svoju pokojnú silu. Pretože nech boli ich prejavy akokoľvek ohnivé, zároveň s nimi a popri nich prebiehali malé, ale sústavné hody. Demonštrantov verne sprevádzali pouliční výrobcovia miestnych špecialít a predavači nápojov so svojimi stánkami. Lebo po toľkom kriku a chodení človek vyhladne a vysmädne. A aj toto je Mexiko a jeho metropola – Mexico City.

Autor: Gustáv Murín

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on google
Share on email

Podobné články

DAJ SI PAUZU (Holandský príbeh)

Keď lietate dosť často do rôznych kútov sveta, zažijete pred odletom všeličo. Ja som sa práve vtedy, pred cestou do Mexika, obrnil proti všeliču dokonalou

SUVENÍR S DUŠOU (Mexický príbeh)

Doma mám v pracovni na lustri zavesený pozoruhodný suvenír z Mexika. Nejaký deduško ho predával na najväčšom námestí sveta zvanom Zócalo. Bolo jasné, že je to