Michal Valko je jedným najvýraznejších vedeckých talentov súčasnosti

Záujem o vedu začal u Michala Valka na Gymnáziu Alejová v Košiciach. Spätne oceňuje, že úzka spolupráca gymnázia a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v ňom prebudila záujem o vedu. Vyštudoval odbor umelá inteligencia a matematické metódy v informatike na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. V roku 2015 ho univerzita zaradila medzi svojich významných absolventov. Doktorandské štúdium absolvoval na Univerzite v Pittsburghu. V rokoch 2009 až 2010 bol na stáži v spoločnosti Intel v Silicon Valley, kde pracoval na vytváraní autonómnych systémov, ktoré by nevidiacim pomohli rozpoznať tváre ľudí. Pôsobil tiež na spoločných projektoch so spoločnosťami Adobe, Technicolor alebo Microsoft Research.

Prednáša na ENS Paris-Saclay v Paríži, od roku 2011 sa angažuje v tíme SequeL francúzskeho Národného inštitútu pre výskum v oblasti informatiky a automatizácie (Inria). Od roku 2019 pracuje v parížskom laboratóriu spoločnosti Deep Mind, ktorá sa, ako súčasť Google, špecializuje na výskum umelej inteligencie. Zaujíma sa predovšetkým o navrhovanie algoritmov, ktoré vyžadujú minimálny ľudský zásah.

Jednou z dôležitých vlastností umelej inteligencie by mala byť schopnosť prispôsobiť sa meniacemu sa prostrediu. Michal Valko pracuje na tvorbe algoritmov, ktoré sú schopné pracovať s minimálnou spätnou väzbou. To znamená menej zásahov zo strany človeka pri „učení“ a kontrole algoritmu. Súčasťou jeho výskumných úloh je tvorba sekvenčných algoritmoch, ktoré smerujú ku štruktúrovaným rozhodnutiami, ktoré preukázateľne vedú k rýchlejšiemu „učeniu“ algoritmov.

O podmienkach svojej práce povedal (dennikn.sk): „Francúzsko sa hrdí tým, že približne percento ich populácie pracuje vo vede a výskume, čo je veľmi veľa. Samozrejme, aj vo Francúzsku sa vedci sťažujú na nedostatok prostriedkov a tí najlepší odchádzajú do Severnej Ameriky či súkromného sektora. No myslím si, že na Slovensku je ten problém ešte vypuklejší. Vedci často riešia existenčné problémy a musia mať druhé zamestnanie. Takisto bojujú s administratívou či počtom hodín, ktoré musia odučiť. To všetko znamená menej času na výskum. V Amerike prevláda individualistický prístup. Jeden profesor získa veľký grant a môže si povedať, koho najme a aký výskum bude robiť, ale potom je za jeho výsledky aj osobne zodpovedný. V Európe sa zase dáva dôraz na spoluprácu. Za veľkými projektmi je väčšinou konzorcium univerzít a krajín.

Ďalším rozdielom je, že v Amerike ľudia na univerzitách zväčša pracujú sedem rokov v skúšobnej lehote a potom sa univerzita rozhodne, či ich zamestná doživotne, alebo je koniec ich spolupráce. Pre zhruba polovicu ľudí to pritom znamená koniec kariéry, čo ich dostáva pod veľký stres. To sa v Európe nestáva a veľa vedcov má dlhodobé miesto ešte pred tridsiatkou. Mne osobne vyhovuje Francúzsko, lebo ho považujem za strednú cestu medzi Slovenskom a USA.“

K predmetu svojho výskumu vysvetlil (forbes.sk): „My sme si napríklad mysleli, že systémy ako ChatGPT ešte nie sú zrelé na zverejnenie, napríklad pre často spomínané halucinácie, teda akési vymýšľanie si. Ale očividne to ľuďom až tak neprekáža a systém používajú aj tak. Generatívna AI vie robiť úžasné veci a bude zaujímavé sledovať, do akých ďalších oblastí sa zapojí, no musíme si byť vedomí jej obmedzení. Problémom sú pritom stále aj úplne základné veci.  Spomeniem častý problém známy ako reverse curse, teda spätná kliatba. V praxi sa napríklad generatívnej AI opýtame, ako sa volá matka Toma Cruisa, a systém nám správne odpovie: Mary Lee Pfeiffer. Hneď nato sa opýtame, ako sa volali deti Mary Lee Pfeiffer, a to už nevie. Pritom je to úplne triviálne a poukazujem tým na fakt, že obmedzenia zatiaľ existujú aj na takejto základnej úrovni.“

Jeho vedecké práce boli doteraz inými vedcami citované 11 994x.

Michal Valko sa tiež venuje zborovému spevu a je aktívny dobrovoľník v práci so seniormi.

Viac v rozhovore pre Rádio Expres TU.