V slušnej spoločnosti nie je téma verejných toaliet práve najvítanejšia, ale na druhej strane je neodškriepiteľnou pravdou, že ani veľmi slušný človek sa ich použitiu pri cestách nevyhne. A práve tu, v tej najnedôstojnejšej chvíli, na nás čakajú na cestách mnohé zákerné prekvapenia. Napríklad to, že v Indii zásadne nepoužívajú papier. Namiesto neho má poslúžiť voda z pristaveného vedierka.
Turecké záchody, s dvomi stupačkami a dierou namiesto záchodovej misy, vedia človeka tiež pekne potrápiť. Najmä, ak sa s nimi kedysi stretla dáma v žiarivej večernej toalete na nevečernej toalete v slávnom Boľšom Teatri v Moskve. Hoci som na dámskej toalete v Boľšom Teatri nebol, mám svoju skúsenosť s ruským prístupom k tejto veci. V Petrohrade na jednej diskotéke boli nielen turecké záchody, ale kabínky mali dokonca len polovičné dvere ako do amerického saloonu. To našinca nutne musí uviesť do rozpakov. V určitých polohách sa skrátka nerád zoznamujem s neznámymi.
Na druhej strane okolnosti nás niekedy donútia vytvoriť si dokonca určitý vzťah k týmto miestam – tak napríklad prehnane mastná klobása, zjedená počas dovolenky našej rodiny v poľskom prímorskom mestečku, ma donútila zotrvať na takomto zariadení v kempe niekoľko dní. Po celé hodiny uprený pohľad na vnútornú stranu dverí kabínky s ručne vyrobenou tabuľkou a insitným nápisom UDRŽUJTE ČISTOTU! ma priviedol k myšlienke, že práve tá tabuľka je najvhodnejším suvenírom z môjho pobytu pri poľskom mori. Veď to bol tiež ten najpôsobivejší pohľad, ktorý sa mi tam naskytol.
Mimochodom, pri cestovaní objavíme na týchto intímnych miestach najpodivuhodnejšie odkazy.
Jeden som si odfotil na južnom Slovensku, ale ako je príklad pokusu o vzájomné porozumenie Maďarov a Slovákov. Pozoruhodné však je, že kým v maďarskej verzii je na to porozumenie potrebných 27 slov, v slovenskej na to stačia len štyri…
V Číne sú na hlavných trasách (a dokonca aj na vlakových a autobusových staniciach!) toalety dokonalé. Je to vďaka výhode veľkej populácie. Na každej toalete nájdete obsluhu, vo väčšine sú ich tváre a krátke životopisy na nástenke pri vchode a na niektorých miestach nosia dokonca uniformy a majú aj hodnosti! A pochopiteľne sa chcú dorozumieť so zahraničnými návštevníkmi. Síce lámanou angličtinou, ale o to pôvabnejšie. Na pánskej časti som napríklad našiel nápis odkazujúci sa na prvý krok kozmonauta Armstronga na Mesiaci v mierne pozmenenom citáte pri pisoároch „Malý krok dopredu (pre človeka), ale veľký krok (pre) civilizáciu!“ a tiež pri umývadlách „Podržte tam ruku a tam bude voda“. Čarovné…
Ospravedlňujem sa každej útlocitnej duši za tieto životne dôležité informácie o činnosti, ktorá nás všetkých spája, kdekoľvek sa ocitneme. Veď napríklad pri návšteve Českej alebo Slovenskej republiky by ste mali vedieť o absurdnom zlozvyku českých a slovenských architektov ponechať vždy otvor vo vrchnej časti steny, oddeľujúcej mužské a ženské toalety, a dať tak voľný priechod zvukom i komentárom z oboch strán. Podobný štýl vás rovnako zaskočí aj v Malajzii. Ale skutočne najväčší šok som v tomto smere zažil v nemeckom meste Aachen.
Nemci sú mimoriadne poriadkumilovný a čistotný národ. Je to krajina, ktorá v tejto kategórii bezpochyby súperí o zlatú medailu s Japonskom a Spojenými štátmi. Práve preto som vo svojom živote urobil jediný výnimočný pokus a navštívil toaletu na železničnej stanici. Teda na mieste, ktoré by som vzhľadom na skúsenosti z našich železničných staníc veľkým oblúkom obišiel. Ale na toalete železničnej stanice v Aachene ma upokojilo, že kabínky mali dvere z pevného plechu a boli vybavené mincovým automatom. Bolo mi jasné, že keď si za takúto úľavu človek zaplatí v Nemecku, nemôže urobiť chybu. A predsa! Po vhodení mince a priateľskom zabzučaní dvier, som otvoril dvere. Naskytol sa mi však vďaka tomu šokujúci pohľad na takú obrovskú kopu, zanechanú zrejme desiatkami veľmi vynaliezavých predchodcov, že som so zhrozeným výkrikom plechové dvere okamžite zabuchol. V zarazenom tichu, zoči-voči pribuchnutým dverám, mi pomaly začínalo dochádzať.
V Nemecku prišiel ktosi na geniálny zlepšovák. Bez upratovania a starostí s čistotou sa automat tejto toalety plnil spoľahlivo mincami obetí poznania, že určité veci sú nám všetkým na celej Zemeguli spoločné…
Z knihy (ako E-kniha dostupná TU) Gustáva Murína: Svet je malý/The World is Small – zbierka cestovných príbehov, bilingválne slovensko–anglicky, vyd. SPN, 2012.
