OSUDY V KAMENI – múzeum pod šírym nebom IV.

OSUDY V KAMENI, predná obálka

Vďaka štipendiu FPU som sa po 33 rokoch vrátil k ústrednej téme mojej prvotiny, ktorá nemohla na Slovensku vyjsť pre vtedajšiu komunistickú moc neprípustný obsah, a tak ju vydalo české vydavateľstvo Mladá Fronta hneď aj v českom preklade, a asi s najčeskejším názvom v histórii českej literatúry. Na Slovensku nevyšla už ani po roku 1989, ale je snáď ešte dostupná v antikvariátoch.

Případ pohřbeného hřbitova, obálka
Případ pohřbeného hřbitova, obálka

Tou ústrednou témou vtedajšej novielky a dnešného románu, ktorý vychádza vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, je záchrana našej histórie, ukrytej v náhrobných kameňoch na historickom Ondrejskom cintoríne v širšom centre hlavného mesta Bratislava.

OSUDY V KAMENI, celá obálka
OSUDY V KAMENI, celá obálka

Tak sa spolu prizrime bližšie, kto všetko formoval hlavné mesto Slovenska, a aké osudy sú s tým spojené:

 

   Batka Johan Nepomuk (mladší) – Mestský archivár, ktorý sa spolu s bratislavským archeológom F. Rómerom zaslúžil o vybudovanie Mestského múzea, ktorému venoval bohatú zbierku umeleckých predmetov. Archívu mesta Bratislavy venoval okolo 10 000 listov zo svojej bohatej korešpondencie aj s takými velikánmi hudby, ako bol F. Liszt či A. G. Rubinstein. Vďaka nemu sa hudobný život Bratislavy vyrovnal mnohým európskym veľkomestám.

   Minárik Jozef – Hlavný župný a mestský lekár pre Bratislavu, tiež kultúrny pracovník. Popredný člen akademického spolku Detvan. Spolupracoval s dr. Vavrom Šrobárom a dr. Pavlom Blahom.

   Gyula Simonyi – Dlhoročný predseda Bratislavského okrášľovacieho spolku. Osobitnú pozornosť venoval Lesoparku v oblasti Železnej studničky a Kamzíka, kde po ňom pomenovali cestu.

   Ehrenhofer Michael – Ich rod sa preslávil ako výrobcovia fajok, cigaretových špičiek a ozdobných vychádzkových palíc. V Pečenskom lese pri Dunaji vysadili višňový sad, kde ročne pestovali až 50 000 mladých višní.

   Mitický Gejza – Absolvent lekárstva na Viedenskej univerzite, vládny radca a nakoniec, od roku 1928, aj vedúci zdravotnej služby na Slovensku.

   Motkó Franz – Magistrátny rada a mestský kapitán, čo sa rovnalo šéfovaniu mestskej polície. Popri tom sa zaujímal o dejiny Bratislavy a pomáhal zakladať Mestské múzeum.

   Šrobár Vavro – Mal veľké zásluhy na vzniku Československej republiky v októbri 1918. Ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska sa postaral o odchod vojsk Maďarskej republiky rád zo Slovenska. Počas SNP sa opäť dostal do víru hlavných udalostí, keď sa stal spolu s komunistom Karolom Šmidkem predsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady. Neskôr sa zúčastnil na rokovaniach československej vlády v Moskve a pri zostavovaní Košického vládneho programu. Vo februári roku 1948 v snahe podporiť prezidenta E. Beneša nepodal s Jánom Masarykom demisiu a zostal politicky činný v podstate až do svojej smrti. Pre jeho uvzatý čechoslovakizmus mal na Slovensku mnohých kritikov.

   Žabota Ivan – Narodil sa v roku 1887 v Ljutomeri v Juhoslávii, popredný slovenský maliar. Študoval v Prahe, Viedni i Budapešti. Známe sú jeho portréty vynikajúcich osobností Slovenska a Juhoslávie. Patrí sem Pavol Országh-Hviezdoslav, ako aj členovia juhoslovanskej kráľovskej rodiny.

   Rónay Jácint – Bol biskupom, v Londýne pôsobil ako vychovávateľ syna Ľudovíta Kossutha, neskôr bol vo Viedni vychovávateľom korunného princa Rudolfa a arcikňažnej Valérie.

   Szelemincs Pál – Chýrny právnik a básnik, C.k. radca, vedec, profesor práva. Bol členom viacerých vedeckých európskych akadémií, nositeľ niekoľkých doktorátov.

   Hanák Michal – Cechmajster počestného cechu obuvníckeho. Obuvníci tvorili najpočetnejší remeselnícky cech v Bratislave.

   Angermayer Karol – Bol najtypickejším predstaviteľom bratislavskej kníhtlačiarskej tradície. Bol veľmi populárny a obľúbený i medzi typografickými robotníkmi. Bol i majiteľom a vydavateľom známych Pressburger Zeitung.

   Dr. Kováts Ľudovít – Bol známy ako policajný lekár a šéf sociálneho oddelenia mesta. Založil v bratislavských robotníckych štvrtiach čitateľské a robotnícko-vzdelávacie krúžky a kluby. Ako znalec starej Bratislavy napísal nespočetné množstvo článkov s tematikou vlastivedy a miestnych kultúrnych problémov. Bol zakladajúcim členom Spolku na ochranu zvierat.

   Dr. Baross Gyula z Beluše – V tejto rodine sa vyskytujú viacerí význační činitelia starého Uhorska. Gábor Baross bol ako minister dopravy Uhorska hlavným iniciátorom postavenia bratislavského železničného mostu cez Dunaj v roku 1890.

   Dr. Rehák Gejza – Význačný funkcionár slovenského športu v Bratislave, bol 1. predsedom prvého Slovenského olympijského výboru. Bol senátorom za Národno-demokratickú stranu. Počas I. svetovej vojny ako dôstojník na bratislavskom Korpskomande pomáhal najmä Slovákom. Vo Viedni pôsobil ako predseda spolku Národ, bol zakladateľom a režisérom divadelného krúžku, zakladateľom a dirigentom slovenského spevokolu a hudobnej kapely, viedol kurzy pravopisu. Vo Viedni sa stýkal s významnými predstaviteľmi slovenského i českého verejného života.

   Krajňák Eduard – Profesor klasickej filológie na gymnáziu na Klariskej ulici. Národne uvedomelý, hmotne a morálne pomáhal slovenským študentom, za čo ho predčasne penzionovali.

   Hladká Marína Miloslava – Dcéra Michala Miloslava Hodžu sa vydala za Filipa Hladkého, právnika, ktorý spolu so S. H. Vajanským spoluorganizovali národovecké divadelné a kultúrnospoločenské podujatia. V rokoch 1865-66 študovala pedagogické metódy v Ústave pre výchovu diakoniek v Neuendettelsau. Popredná divadelná ochotníčka organizovala vzdelávacie prednášky, kurzy a besedy pre dievčatá a ženy, prispievala do časopisov. V roku 1862 založila Slovenskú dievčenskú besedu, v rámci ktorej sa ženy a dievčatá stretávali pri čítaní slovenských kníh, recitácii, ručných prácach.

 

Aj medzi týmito osobnosťami niektoré zvlášť vynikali. Napríklad:

Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok

   Marschall Anton – Majiteľ továrne na koče. Továreň Antona Marschalla na koče vznikla v rokoch 1869 – 1870 a od 80. rokov 19. storočia sa z nej stal komplex obytných, továrenských a hospodárskych budov. V cenníku továrne sa uvádzalo 170 druhov kočov, dokonca omnibus–autobus a pohrebný voz. Okrem kočov rôznych typov sa v továrni vyrábali aj sánky, konské postroje, hnacie remene do strojov, potreby na jazdenie, cestovanie a do maštalí, tiež na výrobu parných píl a ohýbaného dreva. Nositeľ mnohých vyznamenaní a medailí, medzi nimi i od pápeža. Jeho výrobky boli známe v celej Európe a aj oceňované (veľká miléniová medaila z Budapešti v roku 1896, prvotriedna čestná cena z roku 1892, strieborná medaila z hospodárskej výstavy vo Viedni v roku 1888 atď.). Marschall na konci 19. storočia podporoval vynálezcu Jána Bahýľa a jeho pokusy, súvisiace s konštrukciou vrtuľníka, sa zrejme odohrávali v budovách a na dvore tejto továrne. Po vynáleze spaľovacieho motora a rozšírení automobilizmu na začiatku 20. storočia dopyt po kočoch s konským záprahom klesá. Napriek veľkým úspechom a na rôznych výstavách oceneniam výrobkov továrne A. Marschalla, prichádza postupne k jej zániku.

 

Verím, že moja najnovšia kniha bude pre vás inšpiráciou aj k takýmto poučným prechádzkam historickým Ondrejským cintorínom.

Knihu z vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov dostanete v každom dobrom kníhkupectve, ale môžete ju mať aj hneď vo forme e-knihy a na objednávku aj v printovej podobe.

FPU, logo

Napísanie románu podporil z verejných zdrojov
formou štipendia Fond na podporu umenia.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on reddit
Share on tumblr
Share on email

Podobné články

Repka IV

Piešťanské túlačky poľom

Minulý rok ma pri prechádzke s miestnym znalcom kultúry i spoločnosti, Martinom Valom, na našej prechádzke od Červenej veže (vyhliadky-reštaurácie v ruinách) po veľkoúspešnú reštauráciu

Mohyla

Piešťanský literárny okruh

Začiatkom mája 2022 som bol na už tradičnom tvorivom pobyte v zariadení Literárneho fondu, Domove Ivana Stodolu, a voľný čas medzi písaním som využil na obnovenie kontaktov

N. Zámky 4

O dlhovekosti v Nových Zámkoch

Do knižnice v Nových Zámkoch som sa vrátil po piatich rokoch (a našiel tam čitateľky, čo si moju predošlú návštevu pamätajú a prišli opäť!), aby