OSUDY V KAMENI – múzeum pod šírym nebom IV.

OSUDY V KAMENI, predná obálka

Vďaka štipendiu FPU som sa po 33 rokoch vrátil k ústrednej téme mojej prvotiny, ktorá nemohla na Slovensku vyjsť pre vtedajšiu komunistickú moc neprípustný obsah, a tak ju vydalo české vydavateľstvo Mladá Fronta hneď aj v českom preklade, a asi s najčeskejším názvom v histórii českej literatúry. Na Slovensku nevyšla už ani po roku 1989, ale je snáď ešte dostupná v antikvariátoch.

Případ pohřbeného hřbitova, obálka
Případ pohřbeného hřbitova, obálka

Tou ústrednou témou vtedajšej novielky a dnešného románu, ktorý vychádza vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, je záchrana našej histórie, ukrytej v náhrobných kameňoch na historickom Ondrejskom cintoríne v širšom centre hlavného mesta Bratislava.

OSUDY V KAMENI, celá obálka
OSUDY V KAMENI, celá obálka

Tak sa spolu prizrime bližšie, kto všetko formoval hlavné mesto Slovenska, a aké osudy sú s tým spojené:

 

   Batka Johan Nepomuk (mladší) – Mestský archivár, ktorý sa spolu s bratislavským archeológom F. Rómerom zaslúžil o vybudovanie Mestského múzea, ktorému venoval bohatú zbierku umeleckých predmetov. Archívu mesta Bratislavy venoval okolo 10 000 listov zo svojej bohatej korešpondencie aj s takými velikánmi hudby, ako bol F. Liszt či A. G. Rubinstein. Vďaka nemu sa hudobný život Bratislavy vyrovnal mnohým európskym veľkomestám.

   Minárik Jozef – Hlavný župný a mestský lekár pre Bratislavu, tiež kultúrny pracovník. Popredný člen akademického spolku Detvan. Spolupracoval s dr. Vavrom Šrobárom a dr. Pavlom Blahom.

   Gyula Simonyi – Dlhoročný predseda Bratislavského okrášľovacieho spolku. Osobitnú pozornosť venoval Lesoparku v oblasti Železnej studničky a Kamzíka, kde po ňom pomenovali cestu.

   Ehrenhofer Michael – Ich rod sa preslávil ako výrobcovia fajok, cigaretových špičiek a ozdobných vychádzkových palíc. V Pečenskom lese pri Dunaji vysadili višňový sad, kde ročne pestovali až 50 000 mladých višní.

   Mitický Gejza – Absolvent lekárstva na Viedenskej univerzite, vládny radca a nakoniec, od roku 1928, aj vedúci zdravotnej služby na Slovensku.

   Motkó Franz – Magistrátny rada a mestský kapitán, čo sa rovnalo šéfovaniu mestskej polície. Popri tom sa zaujímal o dejiny Bratislavy a pomáhal zakladať Mestské múzeum.

   Šrobár Vavro – Mal veľké zásluhy na vzniku Československej republiky v októbri 1918. Ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska sa postaral o odchod vojsk Maďarskej republiky rád zo Slovenska. Počas SNP sa opäť dostal do víru hlavných udalostí, keď sa stal spolu s komunistom Karolom Šmidkem predsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady. Neskôr sa zúčastnil na rokovaniach československej vlády v Moskve a pri zostavovaní Košického vládneho programu. Vo februári roku 1948 v snahe podporiť prezidenta E. Beneša nepodal s Jánom Masarykom demisiu a zostal politicky činný v podstate až do svojej smrti. Pre jeho uvzatý čechoslovakizmus mal na Slovensku mnohých kritikov.

   Žabota Ivan – Narodil sa v roku 1887 v Ljutomeri v Juhoslávii, popredný slovenský maliar. Študoval v Prahe, Viedni i Budapešti. Známe sú jeho portréty vynikajúcich osobností Slovenska a Juhoslávie. Patrí sem Pavol Országh-Hviezdoslav, ako aj členovia juhoslovanskej kráľovskej rodiny.

   Rónay Jácint – Bol biskupom, v Londýne pôsobil ako vychovávateľ syna Ľudovíta Kossutha, neskôr bol vo Viedni vychovávateľom korunného princa Rudolfa a arcikňažnej Valérie.

   Szelemincs Pál – Chýrny právnik a básnik, C.k. radca, vedec, profesor práva. Bol členom viacerých vedeckých európskych akadémií, nositeľ niekoľkých doktorátov.

   Hanák Michal – Cechmajster počestného cechu obuvníckeho. Obuvníci tvorili najpočetnejší remeselnícky cech v Bratislave.

   Angermayer Karol – Bol najtypickejším predstaviteľom bratislavskej kníhtlačiarskej tradície. Bol veľmi populárny a obľúbený i medzi typografickými robotníkmi. Bol i majiteľom a vydavateľom známych Pressburger Zeitung.

   Dr. Kováts Ľudovít – Bol známy ako policajný lekár a šéf sociálneho oddelenia mesta. Založil v bratislavských robotníckych štvrtiach čitateľské a robotnícko-vzdelávacie krúžky a kluby. Ako znalec starej Bratislavy napísal nespočetné množstvo článkov s tematikou vlastivedy a miestnych kultúrnych problémov. Bol zakladajúcim členom Spolku na ochranu zvierat.

   Dr. Baross Gyula z Beluše – V tejto rodine sa vyskytujú viacerí význační činitelia starého Uhorska. Gábor Baross bol ako minister dopravy Uhorska hlavným iniciátorom postavenia bratislavského železničného mostu cez Dunaj v roku 1890.

   Dr. Rehák Gejza – Význačný funkcionár slovenského športu v Bratislave, bol 1. predsedom prvého Slovenského olympijského výboru. Bol senátorom za Národno-demokratickú stranu. Počas I. svetovej vojny ako dôstojník na bratislavskom Korpskomande pomáhal najmä Slovákom. Vo Viedni pôsobil ako predseda spolku Národ, bol zakladateľom a režisérom divadelného krúžku, zakladateľom a dirigentom slovenského spevokolu a hudobnej kapely, viedol kurzy pravopisu. Vo Viedni sa stýkal s významnými predstaviteľmi slovenského i českého verejného života.

   Krajňák Eduard – Profesor klasickej filológie na gymnáziu na Klariskej ulici. Národne uvedomelý, hmotne a morálne pomáhal slovenským študentom, za čo ho predčasne penzionovali.

   Hladká Marína Miloslava – Dcéra Michala Miloslava Hodžu sa vydala za Filipa Hladkého, právnika, ktorý spolu so S. H. Vajanským spoluorganizovali národovecké divadelné a kultúrnospoločenské podujatia. V rokoch 1865-66 študovala pedagogické metódy v Ústave pre výchovu diakoniek v Neuendettelsau. Popredná divadelná ochotníčka organizovala vzdelávacie prednášky, kurzy a besedy pre dievčatá a ženy, prispievala do časopisov. V roku 1862 založila Slovenskú dievčenskú besedu, v rámci ktorej sa ženy a dievčatá stretávali pri čítaní slovenských kníh, recitácii, ručných prácach.

 

Aj medzi týmito osobnosťami niektoré zvlášť vynikali. Napríklad:

Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok

   Marschall Anton – Majiteľ továrne na koče. Továreň Antona Marschalla na koče vznikla v rokoch 1869 – 1870 a od 80. rokov 19. storočia sa z nej stal komplex obytných, továrenských a hospodárskych budov. V cenníku továrne sa uvádzalo 170 druhov kočov, dokonca omnibus–autobus a pohrebný voz. Okrem kočov rôznych typov sa v továrni vyrábali aj sánky, konské postroje, hnacie remene do strojov, potreby na jazdenie, cestovanie a do maštalí, tiež na výrobu parných píl a ohýbaného dreva. Nositeľ mnohých vyznamenaní a medailí, medzi nimi i od pápeža. Jeho výrobky boli známe v celej Európe a aj oceňované (veľká miléniová medaila z Budapešti v roku 1896, prvotriedna čestná cena z roku 1892, strieborná medaila z hospodárskej výstavy vo Viedni v roku 1888 atď.). Marschall na konci 19. storočia podporoval vynálezcu Jána Bahýľa a jeho pokusy, súvisiace s konštrukciou vrtuľníka, sa zrejme odohrávali v budovách a na dvore tejto továrne. Po vynáleze spaľovacieho motora a rozšírení automobilizmu na začiatku 20. storočia dopyt po kočoch s konským záprahom klesá. Napriek veľkým úspechom a na rôznych výstavách oceneniam výrobkov továrne A. Marschalla, prichádza postupne k jej zániku.

 

Verím, že moja najnovšia kniha bude pre vás inšpiráciou aj k takýmto poučným prechádzkam historickým Ondrejským cintorínom.

Knihu z vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov dostanete v každom dobrom kníhkupectve, ale môžete ju mať aj hneď vo forme e-knihy a na objednávku aj v printovej podobe.

FPU, logo

Napísanie románu podporil z verejných zdrojov
formou štipendia Fond na podporu umenia.

Podobné články

Festival A

BANJA LUKA – európske centrum literatúry

Tretí septembrový víkend prebehlo v hlavnom meste Republiky Srpskej (Bosna a Hercegovina) Banja Luke už 7. Medzinárodné stretnutie s účastníkmi z Bulharska, Čiernej Hory, Francúzska, Kanady,

Povstanie – 60 dní národa

Dňa 8. 9. 2022 sme slávnostne odprezentovali unikátnu knihu o Slovenskom národnom povstaní. Táto kniha s podnadpisom „August, čas príprav“ nie je ďalším historickým elaborátom

Obálka SNP I.

SNPovstalecké príbehy – ukážka II.

K výročiu Slovenského národného povstania vychádza prvý diel mojej trilógie, ktorá mapuje toto najvýznamnejšie spoločné vystúpenie slovenského národa v histórii cez osobné príbehy. Tie poľudšťujú historické udalosti